Nebolo to tak dávno, keď najvyšší predstavitelia Európskej únie na čele s šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou s veľkou pompou ohlásili celoeurópsku vakcinačnú kampaň, ktorá sa mala začať 27. decembra naprieč celým kontinentom.
Vo väčšine krajín EÚ sa oficiálne začalo očkovanie proti ochoreniu Covid-19
Na koordinovaný plán nákupu a následnej distribúcie vakcín proti koronavírusu však čoskoro padol tieň mnohých pochybností a neistoty. Na prvý pohľad jediným potknutím celoeurópskeho očkovania bol len populizmus maďarskej a slovenskej vlády, ktoré využili vakcínu na televízne vysielanie ešte deň pred oficiálnym začiatkom kampane. Zdanie však veľmi často klame.
Oficiálne si EÚ zazmluvnila viac ako 1,3 miliardy dávok vakcíny od šiestich dodávateľov, reálne čísla sú však omnoho horšie. K dnešnému dňu sú dostupné jedine dve vakcíny, menovite americko-nemecká Pfizer/BioNTech a americká Moderna. Dokopy teda v najbližších mesiacoch do Európy dorazí 200 miliónov dávok vakcíny (s možnosťou navýšenia do 300 miliónov) od Pfizeru a 80 miliónov (s možným navýšením do 160 miliónov) od Moderny.
Pri vykonaní jednoduchej matematickej operácie, kde zohľadníme, že každý človek potrebuje dostať dve dávky vakcíny, veľmi rýchlo dôjdeme k záveru, že tento počet je nedostatočný na porazenie pandémie. Odborníci poukazujú, že na dosiahnutie kolektívnej imunity je potrebné zaočkovať minimálne 60 až 70 percent populácie. Situácii nepomáha ani to, že z radu ostatných dodávateľov len vývoj vakcíny od Johnson & Johnson sa zatiaľ nedostal do výrazných problémov.
Európske inštitúcie sa pravdepodobne budú čoskoro vyhovárať za svoje zlyhanie poukazujúc na neovplyvniteľnosť vývoja vakcíny. Je tam však jeden háčik. Tejto situácii sa dalo veľmi ľahko vyhnúť. Ale Brusel si namiesto rýchleho a efektívneho riešenia pandémie vybral ochranu francúzskych národných záujmov.
Brusel si namiesto rýchleho a efektívneho riešenia pandémie vybral ochranu francúzskych národných záujmov
Vakcína, ktorá vlastne neexistuje
Program európskeho nákupu vakcín sa zrejme namiesto spoločného úsilia s cieľom eradikovať pandémiu stal predmetom politikárčenia a malicherných hier. Aspoň takýto obraz nám prináša nemecký týždenník Der Spiegel, ktorý v rozsiahlom texte upozornil na zákulisné dianie okolo rokovaní medzi Bruselom a farmaceutickým priemyslom.
Počas novembrových rokovaní mal zároveň Pfizer, ako aj Moderna ponúkať EÚ omnoho väčší počet dávok vakcíny (menovite 500 a 300 miliónov kusov), no Brusel nesúhlasil.
Oficiálnym dôvodom mali byť predošlé dohody s americkým výrobcom Johnson & Johnson, anglicko-švédsko-talianskou AstraZeneca a francúzskym Sanofi. Neoficiálne sa však hovorí o silnom nátlaku zo strany Paríža, ktorý nechcel dovoliť aby nemecko-americká vakcína od Pfizeru získala väčšiu priazeň ako vakcína francúzskej výroby.
Tragické následky francúzskeho protekcionizmu vyplávali na povrch už v decembri, keď Sanofi zaznamenalo nedostatočnú efektivitu vakcíny u seniorov a bolo prinútené odložiť ďalšiu fázu klinických testov až na február. V praxi to znamená, že na príchod 300 miliónov kusov francúzskej vakcíny si budeme musieť počkať až do konca budúceho roka.
Nemecký plán, ktorý bol jednoduchý, efektívny a najmä solidárny, sa v Bruseli znetvoril na komplikovaný, pomalý a protekcionistický
Posledné nádeje na rýchly úspech európskeho očkovania sa spájajú s vakcínou od AstraZeneca. Jej vývoj však v posledných dňoch narazil na komplikácie spojené s rozdielnou efektivitou pohybujúcou sa od 60 do 90 percent.
Hazard s ľudskými životmi
Ambiciózny projekt EÚ, ktorého cieľom bolo rýchle a efektívne získanie vakcín pre všetky členské krajiny, zlyhal vo svojej hlavnej podstate. Spoločný nákup, ktorý mal menším členským krajinám ako Litva alebo Slovensko zaistiť dobrú rokovaciu pozíciu pri získaní jediného nástroja na porazenie pandémie, nie je ani rýchly ani efektívny.
Zatiaľ čo Spojené štáty alebo Veľká Británia stavili na dve overené vakcíny od Pfizeru a Moderny a v najbližších týždňoch plánujú očkovať v miliónoch, v Európe sa musíme zatiaľ uspokojiť s televíznymi prenosmi vakcinácie politikov, lekárov a podaktorých seniorov.
Nemecký plán, ktorý bol jednoduchý, efektívny a najmä solidárny, sa v Bruseli znetvoril na komplikovaný, pomalý a protekcionistický. Jednoduchosť a priamočiarosť nákupu na voľnom trhu zatienil francúzsky protekcionizmus. Efektivitu vystriedalo dlhomesačné čakanie na vakcínu, ktorá vlastne ani nie je, a namiesto solidárneho nákupu sme sa dočkali solidárne zlej epidemickej situácie bez vidiny na zlepšenie.
Slováci vakcíny proti koronavírusu nechcú. Je načase začať ich presviedčať
Vakcínový nacionalizmus
Dnes nie sú žiadne pochybnosti o tom, že jediným spôsobom, ako môžeme zvíťaziť nad pandémiou, je hromadné očkovanie a vybudovanie kolektívnej imunity. Podľa odborníkov, pre dosiahnutie takého stavu je nevyhnutná vakcinácia minimálne spomínaných 60 až 70 percent populácie danej krajiny.
Niet preto divu, že napriek mnohým apelom medzinárodných organizácii sa každá krajina snaží čo najrýchlejšie zabezpečiť potrebné množstvo vakcíny, bez ohľadu na epidemickú situáciu v iných krajinách. Faktom je, že bohatšie a najmä väčšie krajiny majú za rokovacím stolom obrovskú prevahu nad inými záujemcami.
Vychádzajúca nemecká hviezda ukazuje, že boj s koronavírusom môže mať víťazný nádych
Tento problém si na európskej úrovni všimlo najmä Nemecko, ktoré od jari aktívne presadzovalo program spoločného nákupu vakcín. Zabezpečenie rovnakých príležitosti nákupu pre každú členskú krajinu však dopadlo tak, že každá členská krajina má rovnakú príležitosť zaobstarať si len zlomok toho, čo reálne potrebuje.
Práve preto „populisti“ a pre niekoho na prvý pohľad neschopní politici ako Donald Trump alebo Boris Johnson dokázali zabezpečiť dostatočné množstvá vakcíny a víziu návratu k normálu. Je len otázkou času, kedy si jednotlivé európske krajiny si začnú hľadať cestičky k separátnym nákupom a zachraňovaniu svojich vlastných záujmov.
