Blockchainová platforma ethereum si od svojho spustenia v júli 2015 získala množstvo priaznivcov na celom svete. Vďaka tomu sa v priebehu rokov stala najväčšou a najpopulárnejšou platformou na smart kontrakt aplikácie v ekosystéme kryptomien.
Už od svojho začiatku malo ethereum ambiciózne plány, ktoré zahŕňali transformáciu takzvaného konsenzuálneho mechanizmu, teda prechod zo súčasného Proof-of-Work (PoW) na ekologickejšiu variantu s názvom Proof-of-Stake (PoS). Tento mechanizmus nepotrebuje na svoje fungovanie míňať elektrinu ako tomu je pri PoW, ktorý je častým terčom kritiky aj pri bitcoine. Kým zástancovia tejto zmeny hlásajú, že ide o posun k zelenšej a hlavne škálovateľnejšej budúcnosti siete, odporcovia argumentujú, že PoS sa ešte dostatočne neosvedčil v praxi, z pohľadu kyberbezpečnosti je podradnejšou alternatívou a negarantuje takú vysokú úroveň bezpečnosti ako PoW. Debata o bezpečnosti blockchainových sietí založených na PoS sa v rámci kryptomenovej komunity vedie už niekoľko rokov. Ako tomu býva, rozuzlenie prinesie len čas a overenie v praxi. Bezpečnosť mechanizmu je teda ešte otázna, od nového algoritmu sa však očakáva, že by mal priniesť zníženie energetickej náročnosti až o 99,9 percenta.
Prechod na nový typ konsenzu však nie je jediná technologická zmena, ktorá má prísť so zmenou protokolu s názvom Ethereum 2.0. Schopnosť siete zvýšiť svoju kapacitu by mali priniesť hlavne technologické zmeny súvisiace so zavedením takzvaného shardingu. Je to proces horizontálneho rozdelenia celej siete ethereum na viacero malých častí, ktoré sú nazývané aj ako shards, teda v slovenčine fragmenty. Každý z týchto fragmentov však funguje ako vlastný samostatný blockchain. Používatelia majú na každom fragmente svoje vlastné zostatky na účte mimo hlavnej siete ethereum a môžu vykonávať transakcie iba s ostatnými používateľmi v rámci daného fragmentu. Hlavnou výhodou implementácie shardingu je, že pri jednotlivých fragmentoch musia validátori ukladať údaje iba pre konkrétny fragment, ktorý overujú, a nie pre celú sieť, ako je tomu dnes. Sharding vo svojej podstate výrazne zrýchľuje dosiahnutie konsenzu a zároveň drasticky znižuje hardvérové požiadavky na validátorov siete. To je veľmi pozitívne, keďže to podporuje decentralizáciu siete.
Sharding je v histórii etherea zatiaľ najnáročnejšou a najambicióznejšou technickou zmenou protokolu, keďže rieši problém škálovateľnosti bez nutnosti robiť kompromisy v decentralizácii alebo bezpečnosti siete. Predpokladá sa, že implementáciou shardingu by sa škálovateľnosť etherea mohla zvýšiť až na 100-tisíc transakcií za sekundu.
Jedna inovácia, tri vývojové fázy
Celý proces transformácie siete je veľmi komplexný, a preto je rozdelený na niekoľko fáz. Na konci súčasnej fázy má dôjsť práve k overovaniu transakcií pomocou PoS. Hoci presný dátum ešte nie je známy a bol už niekoľko krát posunutý, očakáva sa, že to bude v lete tohto roku. Vývojárov a samotnú sieť tak momentálne čaká azda najdôležitejší rok v celej histórii. Každá fáza má svoje špecifiká.
Fáza 0: Beacon Chain – Spustenie Beacon Chainu, ktorý bude koordinovať sieť a slúžiť ako vrstva konsenzu, sa uskutočnilo 1. decembra 2020. Pre spustenie Beacon Chainu bolo potrebné splniť podmienku alokácie najmenej 524 288 etherov. Toto sa udialo a túto sumu poslalo do depozitného kontraktu viac než 16-tisíc validátorov.
Beacon Chain je reťazcom, ktorý zavedie PoS do etherea. Aktuálne funguje Beacon Chain oddelene od siete Ethereum Mainnet, ktorá sa dnes bežne používa. Cieľom je však zlúčenie týchto dvoch sietí do jednej. Keď sa tak stane, Beacon Chain bude fungovať ako koordinačný mechanizmus novej siete, ktorý bude zodpovedný za vytváranie nových blokov, bude zaisťovať platnosť týchto nových blokov a odmeňovať validátorov pomocou novo emitovaných etherov.
Fáza 1: The Merge – V tejto fáze dôjde k spomínanému zlúčeniu sietí, ktoré sa očakáva niekedy v druhom kvartáli roku 2022. Zlúčením sa aktivuje PoS a ukončí sa energeticky náročný mechanizmus PoW. Transakcie a aplikácie budú naďalej pokračovať ako doteraz a budú spravované rovnakými softvérovými klientmi, ktoré sa používajú aj dnes.
Fáza 2: Shard Chains – Fáza vylepšenia škálovateľnosti siete Ethereum bude pravdepodobne spustená začiatkom roka 2023. Shard Chains poskytnú Ethereu väčšiu kapacitu na ukladanie a prístup k údajom, no nebudú sa používať na exekúciu zdrojového kódu.
Produktívne aktívum
Podstata príchodu Ethereum 2.0 spočíva teda v aktualizácií, ktorá sľubuje mnohonásobné zvýšenie priepustnosti siete a zníženie poplatkov pri interakcii so smart kontraktami. Implementáciou týchto inovácií by sa mala zlepšiť celková rýchlosť a efektívnosť siete bez nutnosti zásahu do decentralizácie a bezpečnosti.
Zmenou konsenzuálneho algoritmu na PoS sa však ether z pohľadu investícií stane produktívnym aktívom. To znamená, že každý investor bude môcť ukladať svoje ethery, podieľať sa tak na validácií a tvorbe nových blokov v sieti Ethereum, a získavať za to odmenu vo forme nových etherov. Toto je, samozrejme, niečo, čo upúta pozornosť nejedného investora, keďže prakticky to znamená, že investícia do ethera bude prinášať niečo ako dividendy.
Ethereum nie je jediná platforma umožňujúca smart kontrakty, ktorá ide touto cestou. Práve naopak, drvivá väčšina konkurenčných platforiem už teraz využíva PoS mechanizmus. Medzi tie najznámejšie patrí Polkadot, Cardano, Cosmos, Terra či Solana. Hoci ethereum je stále najpopulárnejšou platformou, je pravdepodobné, že budúcnosť nového finančného systému či metaversu bude postavená na viacerých blockchainoch. A k potešeniu ekoaktivistov, všetky z nich sú ekologicky prívetivejšími technológiami.