Epidemiologický chaos je len špičkou chaosu v riadení štátu. Európska komisia ostáva v údive

V pondelok 16. novembra sa otvorili kostoly, divadlá a kiná. No už vo štvrtok premiér hrozil ďalším lockdownom. Trocha schizofrenický prístup. Zároveň dal vedieť, že školy sa otvoria až po Troch kráľoch. V postihnutejšom Česku ich začnú otvárať už koncom novembra.

Minister zdravotníctva Marek Krajčí v piatok ohlásil, že ministerstvo ide pracovať na novom systéme regionálnych semaforov, ktoré pred pár týždňami Igor Matovič hodil do koša. Dôvod je jednoduchý – Richard Sulík prijal hodenú rukavicu a v pondelok ráno predstaví svoj plán boja s epidémiou.

Je ďalšou z tragédií Slovenska, že po neustálom zlyhávaní v trasovaní a testovaní populácie krajina nemá ani po ôsmich mesiacoch plán na boj s koronavírusom. Všetko sa robí ad hoc, na subjektívnej báze, s cieľom iba upútať pozornosť médií a verejnosti.

Väčšina slovenskej populácie je prístupom premiéra, vlády, ale aj hlavného hygienika pohoršená. Málokto si ale uvedomí, že tento spôsob (ne)riadenia vecí nie je len ojedinelou epizódou fungovania Igora Matoviča a jeho vlády – je to najvlastnejší princíp jeho vládnutia.

Epidémia, zdravotníctvo, štát – čoho sa Matovič a jeho ľudia chytia, to sa končí chaosom. Napriek myriade sľubov, doteraz nedostali zdravotníci a samosprávy zaplatené, a dokonca ani za prvé kolo. Podobne sa štát vykašľal aj na podporu domácej ekonomiky, ktorá je najnižšia v celej eurozóne.

A to je stále iba začiatok. Prichádza čas na odovzdanie projektov financovaných z európskeho Fondu obnovy a odolnosti. Premiér hovoril o reformnom lete. Nakoniec sa ukázalo, že z plánu je iba menu, ktoré v súčasnom stave nemá ani šancu na úspech.

Prvé odozvy z Európskej komisie sú temné – slovenský reformný plán je nepripravený. Dolu kanálom môže krajina spláchnuť miliardy eur.

Duševné zdravie??

TRENDu sa dostalo do ruky utajované hodnotenie Európskej komisie ohľadom plánovaných investícií do zdravotníctva – najdôležitejšej kapitoly reformného plánu. Nie je to radostné čítanie.

Do zdravotníctva majú smerovať viac ako dve miliardy eur – tretina všetkých peňazí z fondu obnovy. Už to je podľa Komisie príliš veľa, keďže jej prioritou sú zelené investície a digitalizácia.

Vo svojom úvode správa tvrdí, že nerozumie vysokej investícii do starostlivosti o duševné zdravie. Návrh totižto plánuje v každom okrese postaviť liečebňu duševného zdravia.

Dôvod je prostý – starostlivosť o duševné zdravie Slovákov bola jednou z mála vízií pripravených už pred vznikom fondu obnovy. Tak sa rýchlo vytiahla zo šuflíka a poslala do Bruselu. Čo na tom, že s transformáciou Slovenska nemá takmer nič spoločné?

Naopak, navrhovaná reforma nie je o budúcnosti – nie je o investíciách do vzdelania, výskumu, inovácií alebo sociálnych služieb, pripomína Komisia. Najväčšou výzvou Slovenska je pritom starnutie populácie a potreba investícií do zariadení dlhodobej starostlivosti. O nich nie je v pláne ani čiarka.

Investícia do budov

Ministerstvo plánuje investovať významné prostriedky do nových nemocníc. Okrem martinskej nemocnice, na ktorej sa pracuje už roky, nie je k dispozícii bližší plán. Navyše, s výstavbou nemocníc sa nespája žiadny plán optimalizácie nemocničnej siete.

Ešte viac, až miliarda eur, má ísť do výstavby polikliník. Európska komisia však nerozumie, prečo je tento plán zahrnutý do fondu obnovy, keď je už jeho financovanie naplánované cez eurofondy. Navyše, plánu chýba nastavenie akýchkoľvek cieľov a hodnotiacich míľnikov. 

Plánované investície do budov sú obrovské. Zdravotníctvo je však omnoho viac o nastavení procesov ako o budovách. Do IT sa pritom má investovať iba malá časť zdrojov a aj to bez uvedenia detailov. Digitalizácia zdravotnej starostlivosti ako kľúčového prvku investícií ministerstvu uchádza.

Slabé detaily

Míľniky a ciele odzrkadľujúce proces implementácie reforiem vo všeobecnosti chýbajú, hovorí správa. „Ciele a míľniky sú kriticky dôležité, pričom ich plnenie bude rozhodujúce pri uvoľnení fondov,“ pokračuje správa. Nehovoriac o tom, že nie sú vypočítané žiadne dopady na rast, zamestnanosť či odolnosť krajiny. Väčšina investičných plánov je uvedená iba všeobecne.

S takýmto plánom obnovy Slovensko v Bruseli nepochodí. Chaos nie je dobrá stratégia, ako pripraviť krajinu na budúcnosť.