V analýze sa dozviete:

  • Koľko nám výdavky na energie ukrajujú z rodinných rozpočtov?

  • Ako sa vyvíjajú ceny elektriny, plynu a tepla?

  • A ako sú na tom ostatné krajiny EÚ?

  • Ktoré domácnosti doplácajú na vysoké ceny energií najviac?

Na energie míňame z rozpočtov najviac. Za nami sú Poliaci a Česi

Náklady na energie (elektrinu, plyn, teplo a ostatné palivá) ukrajujú Slovákom z  rodinných rozpočtov 9,1 percenta. V rámci krajín EÚ ide o jednoznačne najvyšší podiel. Vyplynulo to z údajov Eurostatu (Final consumption expenditure of households) za rok 2020. Nejde pritom o žiadny krátkodobý efekt, nakoľko sledovaný podiel kolíše v prípade Slovenska okolo 10 percent dlhodobo.

Hneď po nás míňajú na energie zo svojich rodinných rozpočtov najviac domácnosti z Poľska a Českej republiky s pomermi 7,9 percenta a 6,2 percenta. Nasledujú Slovinsko, Chorvátsko a Bulharsko s podielmi v rozpätí 5,4 percenta až 5,8 percenta. Priemerný údaj za celú európsku dvadsaťsedmičku hovorí o 4,3 percenta - nom podiele energií z celkovej spotreby domácností. Naopak, elektrina, plyn či teplo najmenej zaťažujú peňaženky domácností z Malty, Portugalska a Luxemburska, v prípade ktorých je analyzovaný podiel nižší ako 3 percenta.

Energie nám tento rok zdraželi o 15,7 percenta. Vo väčšine ekonomík EÚ si ale domácnosti priplácajú podstatne viac

Slovenské domácnosti počas posledných štyroch rokov (2018 až 2021) väčšinou zaznamenali u cien energií nárast. Výnimkou bol iba rok 2021, kedy došlo k ich zlacneniu a to z dôvodu nižších cien na svetových trhoch najmä počas prvého polroka 2020 – ovplyvneného prvou vlnou pandémie. V tomto roku sme svedkami výrazného zdražovania. Počas prvých troch kvartálov 2022 si slovenské domácnosti za energie priplatili medziročne viac o 15,7 percenta, konkrétne za plyn 19,9 percenta. Teplo ich vyšlo drahšie ako vlani o 14,9 percenta, elektrina o 11,7 percenta.

Na Slovensku sú ceny energií pre domácnosti regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a k ich zmenám dochádza každoročne zväčša od 1. januára. Hoci hlavné slovo má ÚRSO, významný vplyv na cenotvorbu má vývoj cien energií na svetových burzách počas predchádzajúceho roka. Tohtoročný nárast cien energií pre domácnosti v SR o 15,7 percenta tak reflektuje vývoj na svetových burzách s energiami ešte počas roku 2021. Tohtoročný vývoj na burzách (ovplyvnený vojnovým konfliktom na Ukrajine) by sa tak mal premietnuť do cien energií pre domácnosti až v januári 2023.

V iných európskych ekonomikách cenotvorba prebieha zväčša iným spôsobom a tohtoročné výkyvy na burzách sa do cenníkov pre domácnosti premietajú už tento rok. Preto vo viacerých krajinách EÚ je vykázaný výraznejší tohtoročný nárast cien elektriny, plynu a iných palív. Najvýraznejší nárast cien energií, približne dvojnásobný, evidujú v Holandsku a Estónsku.

Medziročne viac ako dvojtretinové zdraženie energií (v období január až september 2022) pociťujú aj v Belgicku, v Litve, v Grécku či v Taliansku. Naopak, v susednom Maďarsku vykázali priemerný nárast cien energií o necelých 14 percent. U našich južných susedov pritom ceny energií takpovediac stagnovali až do júla a k prudšiemu nárastu o vyše polovicu prišlo počas augusta a septembra 2022. V Poľsku sú energie drahšie o takmer 30 percent, v Českej republike dokonca o takmer tretinu.

Energeticky najohrozenejšími sú osamelí seniori, jednorodičovské domácnosti či mnohočlenné rodiny

V súvislosti s rastúcimi nákladmi na energie sa čoraz viac skloňuje pojem „energetická chudoba“. Hoci jednotná metodika alebo univerzálna definícia tohto pojmu zatiaľ neexistuje, zvykne sa vysvetľovať výstižnou slovnou dilemou „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia.

Energetickú chudobu na Slovensku si vieme priblížiť napríklad aj prostredníctvom štyroch ukazovateľov EU SILC, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat. Ide o 1) mieru preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 percent príjmov), 2) nedoplatky na účtoch za energie, 3) neschopnosť zabezpečiť primerané teplo a 4) život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami. Podľa týchto údajov sú energetickou chudobou najviac ohrození členovia jednorodičovských domácností, domácností seniorov a viacpočetných rodín. Dovedna ide o niekoľko stoviek tisíc obyvateľov SR.

Eva Sadovská

Ekonomická analytička nadnárodnej investičnej spoločnosti WOOD & Company. Predtým pôsobila o. i. ako vedúca analytička Poštovej banky. Je absolventkou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave – odborov matematická pravdepodobnosť a štatistika, finančná a poistná matematika.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora