Cena emisných kvót EÚ počas dopoludňajšieho obchodovania (21. február 2023) vzrástla na nový absolútny rekord, na viac ako 100 eur za kus. Maximálna dnešná cena zatiaľ predstavuje 101,05 eura, vyplýva z údajov agentúry Bloomberg. Jedna kvóta predstavuje povolenie vypustiť do ovzdušia ekvivalent jednej tony oxidu uhličitého.

Povolenky teraz zdražujú z dôvodu optimistickejších vyhliadok priemyselného oživenia v EÚ. Prudko klesajúca cena zemného plynu v EÚ, o viac ako 80 percent v porovnaní s augustom minulého roka, totiž umocňuje očakávania, že priemyselné podniky starého kontinentu obnovia, resp. zvýši svoju výrobu, ktorú doteraz tlmili z dôvodu práve bezpríkladnej energetickej drahoty. Oživenie priemyslu pomáha tiež zlepšenie situácie v medzinárodnej logistike, ktorá trpí ešte v dôsledku covidovej pandémie.

Ďalším dôvodom zdražovania kvót sú stále prísnejšie environmentálne kritériá EÚ, ktoré môžu viesť k zníženiu ponuky kvót na trhu, čo samozrejme predstavuje tlak na rast ich ceny.

Do konca tohto desaťročia chce Brusel znížiť škodlivé emisie o 55 percent v porovnaní so stavom v roku 1990. V rámci smerovania za týmto cieľom podľa všetkého dôjde od budúceho roka k ďalšiemu obmedzeniu kvót na trhu. Ich vyššia cena potom spôsobí, že podniky budú musieť urobiť svoju produkciu ešte environmentálne šetrnejšou, pretože inak ich bude vysoká cena kvót značne penalizovať a znižovať ich konkurencieschopnosť.

Brusel plánuje reformu systému emisných kvót. V rokoch 2024 až 2027 by sa v jej rámci malo zvýšiť tempo, akým každoročne klesá maximálny povolený objem emitovaných škodlivín, z terajších 2,2 na 4,3 percenta. Tento maximálny povolený objem tvorí základňu pre vydávané kvóty. Povolenka teda predstavuje povolenie vypustiť istú časť maximálneho povoleného objemu do ovzdušia. Navyše však Brusel plánuje z trhu kvóty sťahovať, aby ešte výraznejšie zvýšil ich cenu. V roku 2024 tak ich počet klesne o 90 miliónov kusov a v roku 2026 o ďalších 27 miliónov.

Len v tomto roku zdraželi kvóty o zhruba dvadsať percent. Musia si ich kupovať napríklad uhoľné elektrárne, oceliarne, cementárne, ale aj napríklad cukrovary, takže rast cien kvót je jedným z dôvodov aktuálneho dramatického zdražovania cukru v ČR, pričom stojí tiež treba za zdražovaním tvrdého alkoholu.

Z dôvodu pomerne priaznivého vývoja energetickej situácie v EÚ možno predpokladať ďalší rast cien emisných kvót. Do konca tohto roka by tak ich cena mala stúpnuť k 150 eurám.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora