Dva mesiace visí ultimátum Richarda Sulíka v éteri. Leto prešlo a miesto ohlásenia nových ministrov koalícia prekvapene začína hľadať nových. Zrazu potrebuje viac času.
Samozrejme, jedným problémom môže byť nedostatok kvalitných ľudí vo všetkých troch koaličných stranách. Na ministerstvo školstva sa dá niekto nájsť. No nájsť dobrého ministra zahraničných vecí či spravodlivosti, to je už ťažšia úloha. O ministrovi hospodárstva ani nehovoriac.
Pri kvalitatívnej latke, aká je vo vláde nastavená, by sa však všetky štyri pozície dali nejako zaplátať. Problém je však úplne iný – politický. Ministerstvo hospodárstva je horúci zemiak, ktorý nebude ľahké zvládnuť. Nikto si netrúfa prevziať zodpovednosť za brutálne zvyšovanie cien energií, ktoré nepríde len v budúcom roku, ale najmä v roku volebnom.
Aj preto Boris Kollár zmenil stratégiu. Prijal tú, ktorú už dávno vyšpekuloval Igor Matovič. Po fiasku s Marekom Krajčím na poste ministerstva zdravotníctva tam dal nestraníka. Tým sa zbavil zodpovednosti za ministerstvo a všetky problémy rieši vytieraním podlahy novým ministrom.
B. Kollár pochopil, že toto je tá správna stratégia. Zrazu chce spolu s I. Matovičom zaplniť uvoľnené miesta odborníkmi. Inak povedané, chce sa zbaviť zodpovednosti za komplikované ministerstvá.
Na prvý pohľad dobrá stratégia, no oči tým národu nezalepí. Každý vie, kto ťahá nitkami a kde je zodpovednosť. Táto stratégia nebude mať úspech.
Existuje však spôsob, ako zabiť tri muchy jednou ranou. Ako si zachrániť krk v energetickej a ekonomickej kríze, ako nepokračovať v ničení krajiny, ako sa zbaviť zodpovednosti a zároveň si ponechať potenciál do ďalších volieb.
Odpoveď je jednoduchá: Mario Draghi. Slovensko potrebuje svojho Supermaria. Získali by tým všetci.
Ak by vznikla kompletná úradnícka vláda s dôveryhodným lídrom za podpory širokej celonárodnej koalície, vyriešili by sa tým všetky problémy.
Po prvé, súčasné vládne strany by si zachránili krk, pretože ekonomická a energetická kríza im ho zlomí. Je vysoko pravdepodobné, že po ďalších voľbách sa do parlamentu okrem Za Ľudí nedostane ani OĽaNO a ani Sme Rodina.
Po druhé, odsunul by sa tým návrat Roberta Fica. Ak by veľká národná koalícia vznikla aj za podpory poslancov SaS a Hlasu, líder Smeru by sa buď pridal, alebo by sa marginalizoval do opozície spolu s fašistami.
Po tretie, krajina by konečne bola riadená odborne a so zameraním na výsledok.
Po štvrté, dôveryhodnosť krajiny by v očiach zahraničných investorov stúpla, čo by pomohlo problémy prekonať. A netýka sa to len investorov, ale aj slovenských voličov, ktorí vo vládu už dávno stratili dôveru.
Bez pochýb by sa našiel na Slovensku líder, ktorý by dokázal úspešne viesť úradnícku vládu a krajinu previesť najťažším obdobím. Takémuto riešeniu však bráni jedno – strata moci a biznisu, s ktorými by sa I. Matovič a B. Kolár nemuseli dokázať stotožniť.
I. Matovič mal v niečom pravdu. Teraz sa rozhoduje o tom, kto robí politiku pre vlastný prospech a kto ju robí pre lásku ku krajine.
