Ekonómovia veria, že zlyhá pravidlo, ktoré nikdy doteraz nezlyhalo

Posledné, čo by chcel ekonóm platený z verejných peňazí ohlásiť, je, že prichádza recesia. Keby recesiu predpovedal a neprišla by, spustila by sa na neho značná vlna nevôle. A keďže svet nefunguje mechanicky iba pravdepodobnostne, každý sa slovu recesia radšej vyhne oblúkom. Ako napríklad Medzinárodný menový fond, ktorý z vyše 400 národných recesií po roku 1988 predpovedal iba štyri.

Naopak, ešte aj keď recesia vzniká a na ekonomických dátach je evidentná, takmer žiadny ekonóm ju nechce vidieť, a skôr bude tvrdiť, že ide iba o krátkodobý a plytký pokles nasledovaný skorým odrazom. Aj preto ekonómom trvá mesiace a dokonca až roky, kým oficiálne ohlásia príchod recesie.

V eurozóne funguje pravidlo, že dva kvartály poklesu HDP po sebe sa berú ako oficiálna recesia. Ide o pomerne slušný aj keď nedokonalý indikátor. Avšak inde je to na vládnych ekonómoch, ktorí zasadnú a rozhodnú, kedy sa recesia začala.

Napríklad v Spojených štátoch o tom rozhoduje 8-členný výbor National Bureau of Economic Research (NBER). Rozhoduje sa na základe minimálne pol tucta indikátorov a typicky mu to trvá viac než rok. Ale keďže až tri štvrtiny recesií trvajú menej ako rok, tak sa často stáva, že recesiu oficiálne ohlási až po tom, ako skončí.

No asi najfamóznejší príklad ohlásenia recesie sa podaril japonskej vláde. Tá sa tak dlho snaží pozitívne manipulovať verejnou mienkou, že s ohlásením recesie si dáva skutočne na čas. Napríklad, koncom decembra 2021 ohlásila, že posledná recesia sa v japonskej ekonomike začala v novembri 2018. Priznanie reálnej ekonomickej situácie jej trvalo viac ako tri roky.

Pri takýchto vyjadreniach je zrejmé, že žiadny investor nechce čakať, kým ohlásenie recesie príde z oficiálnych kruhov. A tak hľadá skratku, ktorá mu napovie, či problémy sú už tu. Zdá sa, že najrýchlejší takýto indikátor identifikovala bývalá ekonómka Fedu Claudia Sahmová.