Naposledy sa americká centrálna sadzby zvyšovala v roku 2018 a ešte v roku 2020 zástupcovia amerického Federálneho rezervného systému (FEDu) predikovali, že úrokové sadzby nebudú zvyšovať ešte minimálne do roku 2024. Realita však ich plány výrazne zmenila: v marci prišlo zvýšenie úrokovej sadzby o 0,25 % a v tomto roku sa počíta ešte s ďalšími šiestimi úpravami úrokových sadzieb smerom nahor. Situácia do istej miery pripomína rok 1994, kedy sme videli krach na dlhopisovom trhu.

Zopakuje sa krach na dlhopisovom trhu z roku 1994?

Dnešná doba rozhodne nie je štandardná, a už vôbec nie v USA. Už len preto, že ceny tovarov a služieb rastú vôbec najrýchlejšie za posledných 40 rokov. Reakcia centrálnej banky na túto skutočnosť je pochopiteľná. Odborníkom sa  však automaticky vynára spomienka na roky 1994/1995, kedy FED zvýšil úrokové sadzby o pol percentuálneho bodu alebo viac v štyroch po sebe nasledujúcich zasadnutiach. Táto séria zvýšení sadzieb mala leví podiel na otrasoch na finančných trhoch, keď sa dlhopisové trhy roztápali a hedžové fondy krachovali. Pod tlakom udalostí bol FED nútený „otočiť“ a pomerne rýchlo úrokové sadzby spätne znížiť.

Predseda FEDu Jerome Powell na podujatí Národnej asociácie pre podnikovú ekonomiku avizoval, že éra uvoľnenej menovej politiky by sa mala čoskoro skončiť. "Je zrejmé, že je potrebné urýchlene pristúpiť k návratu nastavenia menovej politiky na neutrálnejšiu úroveň." Otvorenou otázkou je, ako rýchlo a ako veľmi bude FED menovú politiku utesňovať a čo to spôsobí na dlhopisovom trhu.

Inflačné indexy prudko rastú

Dôvody na sprísňovanie sú jasné. Cenový index výdavkov na osobnú spotrebu sa vo februári 2022 v porovnaní s februárom 2021 zvýšil o 6,4 %, čo je najrýchlejší rast od januára 1982. Ďalší index, ktorý meria infláciu stabilných spotrebiteľských výdavkov (čiže bez výdavkov na potraviny a energie), narástol za posledných 12 mesiacov o 5,4 %. To je opäť najrýchlejší rast za posledné štyri desaťročia (od apríla 1983). V USA sa často využíva na meranie inflácie index PCE: aj jeho minulomesačná hodnota bola výrazne mimo cieľom centrálnej banky  na úrovni 2 %.

Najvyššia inflácia za 40 rokov

Dôvody na vysokú infláciu sú v USA podobné ako v ďalších krajinách sveta. Vyššie náklady spôsobili následky epidémie COVID-19 v podobe následného silného dopytu a problémov v dodávateľskom reťazci. Komoditné a energetické trhy zase “šalejú“ od momentu napadnutia Ukrajiny Ruskom. Podľa BEA sa náklady na energie vo februári zvýšili približne o 26 %. Ani nedávny pokles ceny ropy veľmi nepomohol: v marci v Spojených štátoch narástli ceny pohonných hmôt o 9 %. Ceny prekonali historické rekordy z júla 2008.

Aj v USA bude dopad hospodársky prepad v dôsledku ukrajinskej krízy trvať dlhšie. Vojna totiž naďalej spôsobuje problémy v celosvetovom dodávateľskom reťazci najmä v poľnohospodárstve. V USA ceny potravín vo februári vyskočili o 8 % a očakáva sa, že budú rásť počas celého roka.

Americkí ekonómovia sa vo väčšine zhodujú, že inflácia by mohla dosiahnuť vrchol v 1. kvartáli a následne by mali do konca roka klesať.  Samozrejme, dnes nie je možné s istotou povedať, či boli februárové čísla vrcholom tejto krivky.

Analýza Deutsche Bank vylučuje tzv. mäkké pristátie

Z krokov, ktoré FED robí alebo plánuje, dedikujú ekonómovia, že Spojené štáty sa zrejme nevyhnú recesii. Za všetkých citácia ekonómov Deutsche Bank pod vedením Matthewa Luzzettiho: "Už nevidíme šancu, že by FED dosiahol mäkké pristátie. Namiesto toho predpokladáme, že agresívnejšie sprísňovanie menovej politiky bude tlačiť ekonomiku do recesie."

Rast cien je dnes na rekordne vysokej úrovni a rast je najrýchlejší za posledné štyri dekády. Očakávania z úvodu roka o rýchlom poklese inflácie sa rozplynuli, a aj v USA na tom do istej miery nesie vinu vojnový konfliktu.

Popri zlej správe však analýza Deutsche Bank na rozdiel od posledných dvoch poklesov neočakáva dlhú a bolestivú recesiu. Predikcia hovorí o "miernej recesii" v roku 2024 s nezamestnanosťou niečo cez 5 %. Na porovnanie: nezamestnanosť v priebehu pandémie v roku 2020 narástla na 14,7 % a v roku 2009 pri finančnej kríze na 10 %. Očakávaná päťpercentná nezamestnanosť je teda v tomto kontexte dobrou správou. Napriek tomu však takéto čísla v americkom kontexte budú znamenať stratu vysokého počtu pracovných miest.

Jozo Perić

Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora