Svet je plný paradoxov. Napríklad, úrok na hypotekárne úvery na Slovensku je stále iba na úrovni jedného percenta. Naproti tomu v Spojených štátoch presiahol štyri percentá, podobne ako v Česku. Podľa ekonomickej teórie by to malo znamenať, že Slováci sú bonitnejší klienti ako Američania a Česi. Rovnako, úrokové sadzby na dlh slovenskej vlády začal v posledných mesiacoch prudko rásť a dokonca prevýšil hypotekárne úrokové sadzby. Opäť by sa mohlo zdať, že Slováci sú bonitnejší ako slovenský štát.
Finančný trh často pôsobí paradoxným dojmom. V skutočnosti si však iba vytvára rovnováhu medzi dopytom a ponukou tak, aby obe strany transakcie boli spokojné. V prípade slovenských hypoték sú spokojní dlžníci, že nemusia platiť veľa, a spokojné sú aj banky, ktoré si zaistia svoje zisky. Toto paradoxné perpetuum mobile má však jeden háčik – že každá zábava niečo stojí. Nízke úrokové sadzby nie sú ničím iným ako podporou súčasnej spotreby na úkor spotreby budúcej. Takmer nulové úroky podporujú tvorbu úverov, čiže nových peňazí, ktoré ťahajú súčasný ekonomický rast. Prejavuje sa to najmä na trhu nehnuteľností, ktoré chce vlastniť každý. Pomocou nových úverov sa ľudia cítia bohatší, ako v skutočnosti sú. A aj ekonomika vyzerá silnejšia, ako v skutočnosti je.
Problémom ale je, že viac peňazí v súčasnosti znamená menej peňazí v budúcnosti, keď sa budú musieť úvery splácať. Preto rýchly rast úverov je pre budúci ekonomický rast zlým znamením. A zlým je aj pre trh nehnuteľností, keďže budúci dopyt sa realizuje v súčasnosti. Práve úvery sú dôvodom, prečo vznikajú ekonomické cykly a bubliny na finančných aktívach. A zároveň sú aj dôvodom, prečo bubliny praskajú, keď sa stabilita medzi dopytom a ponukou naruší. Žiadny prudký rast preto netrvá večne. A nebude ani ten na slovenskom trhu nehnuteľností.
Najmä nie vtedy, ak Slovensko začne vymierať, čo práve nastáva. Krajina už môže mať vrchol populácie za sebou. Prinesie to nižší dopyt po nehnuteľnostiach a zároveň ich vyššiu ponuku, čo bude tlačiť cenu dolu. Prudký rast cien sa pravdepodobne skončí ešte omnoho skôr, ako tomu velia dlhodobé faktory. Dôvodom bude nielen záverečná fáza súčasného ekonomického cyklu, ale aj rastúca inflácia, ktorá znižuje disponibilný príjem domácností. Ak bude rast inflácie dlhodobo vyšší ako rast miezd, ľudia budú čoraz menej míňať na luxusné statky, akými je napríklad bývanie. A keďže inflácia bude už čoskoro atakovať úroveň 10 percent, úvahy o prasknutí bubliny na trhu nehnuteľností začnú nadobúdať reálne kontúry. každý si bude klásť otázku: Kedy príde pokles?
