Znie to nepochopiteľne, no centrálni bankári nerozumejú peniazom. Keby im rozumeli, nesledovali by pri odhadovaní inflácie oneskorené ekonomické dáta, ale množstvá a rýchlosť peňazí v obehu. Na konci minulého storočia však zistili, že peniaze majú takú podobu a formu, že ich nie je možné detailne sledovať. A tak na ne rezignovali.
Následkom je monetárna politika plná zlyhaní. Napríklad, ECB najprv dvakrát, v rokoch 2008 a 2011, fenomenálne zlyhala v boji s infláciou, ktorá neexistovala. Potom zápornými úrokovými sadzbami vytvorila podhubie pre najväčšiu realitnú bublinu v histórii eurozóny, aby ju teraz praskla. A medzitým nevidela prichádzať covidovú infláciu, ktorú keď zbadala, už bolo prakticky po nej.
A tak sa aj teraz predstavitelia ECB zmietajú v schizofrénii. Na jednej strane už nemôžu dopustiť fiasko, že im inflácia opäť ujde, keďže cenová stabilita je ich jediný oficiálny mandát. Na druhej strane ale vidia, že ekonomika ide od desiatich k piatim a tak sa začínajú obávať o budúci vývoj.
Lagardovej schizofrénia
V zložitej situácii vznikajú vyjadrenia, ktoré predviedla šéfka ECB Christine Lagardová vnímajúca „zhoršujúci sa“ ekonomický výhľad. Na druhej strane je ale pripravená v septembri opäť zvyšovať úrokové sadzby, už desiatykrát po sebe.
Ekonomické spomalenie v eurozóne pritom pokračuje piaty kvartál po sebe, prakticky odkedy začala ECB zvyšovať sadzby. Hospodársky rast zo začiatku minulého roka z úrovne 5,4 percenta už poklesol na súčasných 0,6 percenta. Potvrdzuje to aj šéfka ECB, ktorá zaň viní najmä slabý domáci dopyt.
Na druhej strane však domáci dopyt cielene ďalej devastuje, aby zabránila ďalšiemu možnému rastu inflácie. „Hnacie faktory inflácie sa menia,“ povedala. „Vonkajšie zdroje inflácie sa zmierňujú. Naproti tomu domáce cenové tlaky, vrátane rastúcich miezd a stále vysokých ziskových marží, sa stávajú čoraz dôležitejšou hnacou silou inflácie.“
Rastúce mzdy a stále vysoké ziskové marže v ekonomike, ktorá spomaľuje? Ako môže byť trh práce stále horúci, ak sa na horizonte hromadia mraky? Rastúce mzdy a vysoké zisky sú iba pozostatkom chaotickej covidovej ekonomiky, kde firmy nevedeli zohnať ľudí a spotrebitelia míňali svoje úspory.
Tie časy sú však už dávno preč.
Prepad inflácie
Počas minulého týždňa dve najväčšie európske ekonomiky opäť zaznamenali prekvapujúco veľký pokles inflácie. Jej tempo dosiahlo najnižšie úrovne od začiatku vojny na Ukrajine v Nemecku aj Francúzsku.
Dôležité je, že neklesá len inflácia ťahaná tovarmi, ale aj službami. Už to nie je o klesajúcich cenách energií a potravín, ale čoraz viac o nižšom dopyte spotrebiteľov doma aj v zahraničí. Spomaľujúci dopyt znamená nižšie predaje, nižšie tržby, nižšie zisky, nižšie mzdy a neskôr prepúšťanie.
„Zhoršujúca sa“ ekonomika je synonymom dezinflácie a v tom horšom prípade deflácie. ECB si tak uvedomuje riziká prichádzajúceho ekonomického poklesu, no nechce stratiť tvár a tvrdohlavo bude tvrdiť, že najväčším problémom ekonomiky je inflácia. V skutočnosti je to však recesia.
Intelektuálne zlyhanie ekonómov prinesie recesiu, nezamestnanosť a defláciu
Tieň peňazí
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?