Európska centrálna banka (ECB) na svojom štvrtkovom zasadnutí zdvihla základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percenta, pričom pôvodne sa očakávalo zvýšenie o 0,25 percenta. ECB k tomuto kroku pristúpila s ohľadom na makroekonomický vývoj v Európe, hoci to nebolo jednoduché rozhodnutie a nie každej krajine tento krok vyhovuje.
V cykle zvyšovania sadzieb ECB plánuje pokračovať aj v septembri, pričom ďalšie tempo rastu úrokov bude naviazané na inflačné prognózy.
České vysoké úroky nás nečakajú
Vyššie sadzby ECB prinesú krátkodobú nervozitu na finančných trhoch a následne ich ustálenie. Portfólio klientov bude ovplyvnené aj rastom hodnoty eura voči iným menám a zvýšenie sadzby postupne ovplyvní aj bežné domácnosti.
Banky môžu výraznejšie zdražieť úverové produkty pre firmy aj pre bežných klientov, čiže zdražejú aj hypotéky, spotrebné úvery, lízingy, kreditné karty či povolené prečerpania. Banky by zároveň mohli jemne zvýšiť aj úročenie na termínovaných vkladoch alebo sporeniach, ktoré poskytujú svojim klientom.
Pri hypotékach sa určite nemusíme obávať takých vysokých úrokov, aké zažíva Česko. Keďže nie je súčasťou eurozóny, Česká národná banka sa rozhoduje sama. V reakcii na vysokú infláciu začala dvíhať sadzby už vlani, no a najnovšie koncom júna základnú sadzbu potiahla na 7 percent.
Takýto hrozivý scenár na Slovensku neočakávam, ale určite platí, že ak úroky porastú rýchlejším tempom, ľudia si vzhľadom na svoje príjmy nebudú môcť dovoliť takú vysokú hypotéku ako dnes.
Banky im dokážu poskytnúť menej peňazí na financovanie bývania a pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva sa hypotéky môžu stať nedostupnými úplne. Preto odporúčam, aby záujemcovia o hypotéku nezašli do prvej banky za rohom, ale poradili sa so skúseným finančným sprostredkovateľom, ktorý im porovná možnosti na celom trhu.
Politika ECB nevyhovuje každej krajine eurozóny
Každé zvýšenie sadzieb môže priniesť aj neželané reakcie trhu. Predstavitelia ECB od začiatku tohto roka hovorili o jasnom zvyšovaní úrokových sadzieb, no následne aj s ohľadom na vojnový konflikt na Ukrajine a ďalší rekordný rast inflácie od tohto kroku ustúpili. Rétoriku zmenili hlavne preto, lebo zvýšenie sadzieb môžu negatívne pocítiť silno zadlžené krajiny ako sú Taliansko, Španielsko, Portugalsko či Grécko.
Je potrebné si uvedomiť, že politika ECB nevyhovuje každej krajine z eurozóny. Je umenie hľadať a nájsť kompromis medzi štátmi, ktoré rastú rôznym tempom a sú rôzne zadlžené.
Menej peňazí v spotrebe totiž pribrzdí aj fungovanie a rast ekonomiky a každá krajina tento deficit bude pociťovať inak. Vyššie úrokové sadzby preto môžu viesť k poklesu inflácie, ale na druhej strane aj znížiť HDP niektorých európskych krajín.
- František Burda
Financiám sa venuje viac ako 20 rokov. Pracoval v najväčších bankách na Slovensku. Z bankovníctva prešiel na pole SFA a bol riaditeľom pre investície a zlato vo FinGO.sk. Aktuálne v tomto broker poole pôsobí ako analytik a zároveň je prevádzkovým riaditeľom investičnej spoločnosti Golden Oak Trust. Jeho focus je zameraný na zlato, ropu a akcie.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
