Dráma o fond obnovy s právnym štátom v pozadí. Odvracia sa Slovensko od spolupútnikov z V4?

V posledných dňoch pozornosti mnohých mohla uniknúť diplomatická prestrelka, ktorá by za normálnych okolností bola jednou z hlavných tém verejnej debaty. Európsky fond obnovy po mesiacoch dlhých a intenzívnych rokovaní narazil na ďalšiu prekážku, a to priamo v cieľovej rovinke.

Spolu s európskou reakciou na pandémiu koronavírusu je v ohrození aj európsky rozpočet na roky 2021 – 2027. Na silný odpor sa postavilo Poľsko a Maďarsko, nešetriac pritom vyhrážkami o použití práva veta. Predmetom sporu je podmienenie čerpania prostriedkov z fondu dodržiavaním základných princípov právneho štátu.

Na prvý pohľad jednoduchý a najmä jednoznačný spor o európske hodnoty má však aj druhé dno. Zatiaľ čo pre progresívnejšie orientovaných europoslancov ide o varovný prst pre Varšavu a Budapešť, tak Maďarsko a Poľsko poukazujú na dvojité štandardy európskych inštitúcií a možnú zneužiteľnosť klauzuly.

V čase keď prakticky celou Európou zmieta kríza, realizácia osobných ambícii podaktorých europoslancov by mala odísť na vedľajšiu koľaj.

Fondové potýčky

Európska odpoveď na pandémiu v podobe 750-miliardového fondu obnovy už od začiatku vyvolávala početné kontroverzie. Napätia vyvrcholili na júlovom bruselskom samite, kde vypukol konflikt medzi tzv. Šetrnou štvorkou (Holandsko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko) a južnými krajinami Únie ohľadom objemu a podoby samotného fondu.

Výsledným produktom jedného z najdlhších rokovaní v európskych dejinách bol kompromis (vraj navrhnutý Igorom Matovičom – podľa jeho slov), v ktorom 390 miliárd bude vyplatených členským krajinám v podobe nenávratných grantov a 360 miliárd v nízkourokových pôžičkách.

S blížiacim sa koncom samitu sa však otvorila nová, kontroverzná téma. Predmetom sporov medzi európskymi lídrami sa stali podmienky vyplácania prostriedkov. Iniciatíva prepojenia vyplácania prostriedkov a dodržiavania právneho štátu sa stretla so silným odporom zo strany Poľska a Maďarska.

V snahe zachrániť dosiahnutý pokrok sa lídri zhodli, že formulácia danej klauzuly sa odloží na neskôr. Toto nešťastné rozhodnutie sa vrátilo k európskym lídrom v tej najnevhodnejšej chvíli.

Bič na oponentov

Otázka európskych zdrojov a právneho štátu sa opäť vrátila vďaka novej formulácii klauzuly, ktorá bola výsledkom spolupráce medzi euroinštitúciami. Podľa šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka je medzi navrhovanými podmienkami nezávislé súdnictvo, účinná súdna ochrana, funkčné stíhanie korupcie a efektívne vymáhanie neprávom vyplatených eurofondov.

Opäť je to na prvý pohľad pomerne jednoznačná a prospešná zmena. Neexistujú pochybnosti, že maďarská a v menšom rozsahu aj poľská vláda ohýbajú princípy právneho štátu. V prípade Maďarska ide o celý zoznam obvinení vrátane vytvorenia kleptokracie založenej na čerpaní eurofondov. Avšak niektorým kritickým bodom zo strany Poľska a Maďarska je potrebné venovať pozornosť.

Zatiaľ čo Európska únia bojovala s Poľskom a Maďarskom, úplne mlčala pri brutálnom potláčaní hnutia za nezávislosť v Katalánsku

Najsilnejším argumentom z portfólia odporcov kondicionality je obava z implementácie dvojitého metra. Nie je žiadnym tajomstvom, že bruselskí eurokrati nie sú v najlepších vzťahoch so stredoeurópskou mentalitou a jej politikmi. Vzhľadom na západoeurópské preferencie byrokratického jadra Európskej únie, obeťou nového mechanizmu by mohli byť omnoho častejšie tzv. nové krajiny Únie.

Existuje pritom reálna hrozba, že popri tvrdom dohliadaní na porušovanie princípov zo strany Poľska a Maďarska sa v rámci spomínaného dvojitého metra zabudne na prehrešky iných krajín. Tak ako Európska únia bola ticho pri brutálnom potláčaní hnutia za nezávislosť v Katalánsku, Brusel môže byť ticho aj pri veľmi otáznej slobode slova vo Francúzsku.

Kondicionalita pri vyplácaní prostriedkov je bezpochyby zaujímavou, no dvojsečnou zbraňou. Je si však potrebné uvedomiť, že v stredovýchodnej Európe takýto obraz môže právom vyvolávať nešťastné spomienky na obdobie sovietskej nadvlády. Práve podobné návrhy a opatrenia umožňujú populistom vo Varšave a Budapešti mobilizovať voličov vďaka rétorike strachu z vonkajšieho zásahu do chodu krajiny.

Korčok verí demokracií, no nevidí budúcnosť

V strede tohto sporu, ktorý môže zásadne ovplyvniť budúcnosť Európskej únie ako celku, sa nachádza Slovensko. Napriek tomu, že štátny tajomník rezortu zahraničia Martin Klus (SaS) dávnejšie avizoval slovenskú podporu pre maďarské a poľské obavy, tak minister Ivan Korčok sa rozhodol ísť konformnou cestou.

Šéf rezortu diplomacie sa k tejto príležitosti postavil pred kamery a pomocou svojich známych vizuálnych pomôcok zdôraznil slovenskú podporu pre zavedenie kondicionality. Z vyjadrenia Ivana Korčoka je cítiť presvedčenie a podporu pre demokratické hodnoty, – ale súčasne aj absenciu politickej predvídavosti.

Odmietnutie tak lákavého mechanizmu je bezpochyby veľmi náročné, no jeho prijatie v aktuálnom znení otvorí Pandorinu skrinku. Implementácia kondicionality je jednoznačná s verejným priznaním, že všetky predošlé európske mechanizmy boli úplne zbytočné a neužitočné.

Vedľajším účinkom môže byť aj ovplyvnenie súboja o budúceho lídra poľskej vládnej strany Právo a Spravodlivosť v prospech euroskeptických radikálov pod vedením ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra. Práve on je autorom kontroverznej reformy poľskej justície a najväčším rivalom úradujúceho premiéra Mateusza Morawieckého, ktorý si získal povesť umierneného technokrata.

Veto nie je reálnou hrozbou

Vízia Európskej vízie bez rozpočtu a fondu obnovy je prehnaná. Všetky členské krajiny vrátane Maďarska a Poľska boli tvrdo zasiahnuté koronakrízou a sľubovali svojím občanom systémové reformy za požičané prostriedky. Práve preto je veľmi málo pravdepodobné, že v otázke kondicionality sa použije právo veta.

Zrejme však budú nasledovať búrlivé rokovania pod časovým tlakom, ktorých výsledkom bude kompromis istého druhu. Treba si však uvedomiť, že očakávané zmeny v dodržiavaní princípov právneho štátu tak rýchlo nenastanú. Samotné vytvorenie ďalšieho kontrolného mechanizmu rieši len symptómy a nie príčiny aktuálnej politickej situácie v EÚ.

Slovensko a konkrétne Ivan Korčok sa v tejto kríze postavili na bezpečnú stranu pritakávania všetkému, čo znie demokraticky. V konečnom dôsledku takýto prístup môže ešte viac poškodiť európsku demokraciu a rozdrobiť už aj tak rozdelenú Európu.