Drahé uhlie, ropa a plyn zdražie Čechom Dušičky

Dušičky, ktoré si tento rok pripomenieme budúcu stredu, sú z ekonomického hľadiska, resp. výška príslušných tržieb obchodníkov a predajcov stále štvrtým najvýznamnejším sviatkom v Česku. Po suverénne vedúcich Vianociach, Silvestri a Veľkej noci. Tento rok Česi u obchodníkov nechajú za sviečky, cintorínske kvety typu chryzantém, vence a ďalšie predmety uctievajúce pamiatku zosnulých v priemere zhruba 190 korún za osobu. Celkovo potom približne 1,3 miliardy korún.

Sú ale ľudia, ktorí za dušičkové predmety minú aj niekoľko tisíc. Potom sú však aj takí Česi, tých je zhruba dvadsať percent, ktoré sviatok úplne míňajú. Kvôli inflácii sa ale bude jednať o najdrahšie Dušičky českej histórie.

Smútočné kvety tento rok zdražie o 15 až 20 percent oproti minulému roku. Drahý plyn totiž spôsobuje zdraženie vykurovania skleníkov v krajinách typu Holandska, ktoré vo veľkom zásobujú aj slovenský trh. V dôsledku rastu cien energií a palív zdražuje aj preprava z krajín typu Ekvádoru alebo Kene, kde však pochopiteľne zase nie je potrebný plyn na vykurovanie skleníkov. Preto niektorí dovozcovia preferujú práve kvety z krajín iných svetadielov.

Tradične najvyhľadávanejšou smútočnou, „dušičkovou“ kvetinou je v ČR chryzantéma. Do Česka sa ročne dovážajú rezané chryzantémy priemerne za 210 miliónov korún. Spomínané Holandsko sa všeobecne podieľa na dovoze kvetov do ČR zo zhruba 80 percent. Celkovo sa do Česka každoročne dovážajú rezané kvety za zhruba 2,3 miliardy korún, pričom Holandsko zodpovedá za 1,8 miliardy z tejto sumy. Vzhľadom na to, že sa v Česku ročne celkovo predajú rezané kvety za zhruba štyri miliardy korún, bezmála polovica útrat ľudí v ČR za kvety sa týka kvetov pôvodom práve z Holandska.

Holandských chryzantém sa teda v Česku predá ročne za desiatky miliónov korún, pričom tieto predaje vrcholia práve na prelome októbra a novembra, v „dušičkovom“ období. Tento rok však pestovatelia kvetov v Holandsku a inde v Európe svoju produkciu obmedzujú, podobne ako vlani. Práve preto, že na vykurovanie skleníkov často používajú plyn. Jeho veľkoobchodná cena síce včera prvýkrát od polovice júna klesla pod psychologickú úroveň 100 eur za megawatthodinu, ale aj tak je na zhruba až šesťnásobku priemeru predpandemických rokov.

Pri takto vysokej cene plynu v EÚ sa dostávajú do konkurenčnej výhody pestovatelia napríklad z východoafrických krajín, ktorí vďaka prirodzene priaznivej klíme mnohokrát žiadne skleníky nepotrebujú. Z európskej plynovej krízy sa tak radujú pestovatelia kvetov v Etiópii či Keni, ktorým citeľne stúpa odbyt. Zapĺňajú totiž na trhu miesto po holandských a všeobecne európskych pestovateľoch, ktorí museli „zavrieť obchod“. Prepravné náklady z afrických krajín sú síce vyššie ako tie z Holandska, obzvlášť teraz pri globálnej prepravnej kríze, avšak aj tak si kvôli astronomickým cenám vykurovania európskych skleníkov kenskí či etiópski pestovatelia udržujú cenovú výhodu. Napriek tomu samozrejme dochádza k zdraženiu.

O zhruba 15 percent zdražie tento rok umelé kvety. Ich dovoz najmä z Číny sa predražujem kvôli tamojším výpadkom vo výrobe, spôsobeným aj tento rok pokračujúcimi covidovými uzávierkami. Čína totiž uplatňuje politiku nulovej tolerancie covidu.

Z dôvodu rast cien ropy ale aj hnedého uhlia treba počítať tento rok aj so zdražením sviečok. Parafín, potrebný na ich výrobu, sa totiž získava destiláciou ropy, prípadne z hnedouhoľného dechtu.

Dušičky sú sviatkom skôr ľudí stredného a vyššieho veku, takže aj výdavky za dušičkové predmety vykazujú rastúcu tendenciu s rastom veku zákazníka. Mladší ľudia nevykazujú takéto dušičkové výdavky, takže ich priemernú výšku stláčajú. Mnohí mladí potom dávajú prednosť skôr importovanému Halloweenu, ktorý sa oslavuje o dva dni skôr.

Halloween oslavuje zhruba osemkrát menej Čechov ako Dušičky, iba asi desať percent. Priemerná útrata ľudí, ktorí Halloween oslavujú, sa však pohybuje vyššie ako priemerná útrata tých, ktorí si tak pripomínajú zosnulých počas Dušičiek. Halloweenské výdavky sa bežne pohybujú v rozmedzí od 500 korún do 1000 korún na osobu, takže v poradí ekonomickej významnosti sviatkov v ČR sa Halloween umiestňuje ôsmy. Je však pravda, že Halloween príliš nie je sviatkom nízkopríjmových a nižších stredných vrstiev, ktoré si jeho oslavu obzvlášť tento rok, v čase všeobecnej drahoty „odpustia“, aby mohli peniaze zbierať na výdavky späté s blížiacimi sa sviatkami vianočnými.

V prípade Halloweenu nedochádza k tomu, že by výdavky spojené s týmto sviatkom vytesňovali výdavky dušičkové. Oba sviatky sa skôr dopĺňajú, než že by si konkurovali: prvá je pre mladých, druhý pre ľudí stredného a vyššieho veku.

Dlhodobo tak kvôli inflácii a rastu všeobecnej životnej úrovne dušičkové výdavky stabilne narastajú, a to aj reálne, teda po očistení práve o inflácii. Nenastáva teda to, čoho sme svedkami v predvianočnom čase, keď v posledných rokoch narastá objem nákupov koncentrovaných do týždňa okolo aj importovaného „Black Friday“, a to na úkor objemu nákupov v ďalších etapách predvianočného adventného času.

Lukáš Kovanda: Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.