V Národnej rade SR sa minulý týždeň skončila rozprava poslancov k zákonu roka – rozpočtu na roky 2023 až 2025. Rokovanie poslancov prebiehalo v poloprázdnej sále, pričom koaliční poslanci preukázateľne nemali záujem o akúkoľvek zmysluplnú diskusiu. Dôkazom toho je fakt, že do diskusie sa okrem spravodajcu návrhu zapojili presne dvaja poslanci z torza vládnej menšiny. Verejnosť by preto mala pozorne sledovať, čo sa pri hlasovaní o návrhu rozpočtu udeje. Je totiž evidentné, že jeho schválenie bude závisieť od podpory poslancov, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátnej listine Kotlebovej ĽSNS, čo by malo byť v každej slušnej spoločnosti absolútne neprijateľné.
Podčiarkuje to už tak zúfalú kvalitu legislatívneho procesu, z ktorého súčasná vláda urobila nový „normál“ – zákony sú do parlamentu predkladané na poslednú chvíľu, častokrát v skrátenom procese, bez diskusie s odborníkmi a o transparentnosti sa už hovoriť ani nedá. Výsledkom je, že prijímaná legislatíva má množstvo chýb, musí byť opravovaná, a mnohokrát vôbec neplní účel, na ktorý má slúžiť. Úplne evidentné to bolo počas pandémie, a rovnako tak v uplynulých mesiacoch, kedy vláda nedokázala takmer nijako, alebo len veľmi kozmeticky pomáhať ľuďom ťažko zasiahnutým extrémnym nárastom cien tovarov a služieb.
Najviac cenový nárast pociťujú najohrozenejšie a sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva; potraviny medziročne rástli o 26 percent v priemere, pričom práve na stravu, bývanie a energie míňajú domácnosti takmer dve tretiny svojich príjmov. Počet ľudí ohrozených chudobou dramaticky stúpa v každom kraji Slovenska, a celkovo tak hovoríme o čísle atakujúcom 700-tisíc. Trom pätinám domácností sa v budúcom roku finančná situácia ešte zhorší a 120-tisíc domácností nebude vedieť splácať svoje dlhy. Počet dôchodcov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, teda s príjmom 420 EUR na mesiac a nižším, stúpol za krátku dobu o takmer 200-tisíc na aktuálneho takmer pól milióna dôchodcov. Reálne mzdy klesajú druhý rok po sebe a narastá nám tzv. „pracujúca chudoba“, veď polovica zamestnancov dostáva za svoju tvrdú prácu menej ako tisíc eur v hrubom. Rastú príjmové nerovnosti, prehlbuje sa pocit beznádeje v státisícoch domácnostiach, ktoré nedokážu financovať svoje základné potreby.
Do veľkej miery je to výsledok plošných, neskorých, neadresných a nesystémových opatrení vlády. Okrem legitímnej politickej kritiky je potrebné pozrieť sa aj po vecnej stránke na hlavné dôvody, prečo takto nastavený rozpočet nie je možné podporiť.
Po prvé, v navrhovanom rozpočte je rekordne vysoká „osobná peňaženka“ ministra financií v kapitole rezerv a všeobecnej pokladničnej správy. Väčšina týchto zdrojov nie je účelovo viazaná a poskytuje obrovský priestor na známe „atómovky“ a predvolebný populizmus za miliardy EUR pre najnedôveryhodnejšieho člena vlády.
Po druhé, vláda porušuje zákon, keď do rozpočtu nezapracovala výdavkové stropy v objeme zhruba 200 miliónov eur, čím ohrozuje aj čerpanie miliárd z plánu obnovy. Navyše tým spôsobila ujmu na reputácii Slovenska, keď podviedla Brusel a nesplnila vlastný záväzok voči európskym partnerom. Teraz žiada o udelenie výnimky, čo však investori vnímajú citlivo.
Po tretie, výška deficitu je najvyššia v celej eurozóne, a ľudia či zamestnávatelia strácajú nádej, že štát je pre nich zodpovedným a spoľahlivým partnerom. Vláda nijakým spôsobom nerieši, čo bude po budúcom roku. V zmysle zákona je totiž povinná už budúci rok viazať 3 percentá výdavkov a pre rok 2024 musí dokonca predstaviť vyrovnaný rozpočet.
Po štvrté, rodiny je potrebné podporovať, avšak iba štvrtina domácností na Slovensku má deti v závislom postavení, a všetci ostatní sa na túto pomoc budú musieť skladať. Najviac na to doplatí samospráva, ktorej výpadky z tohto opatrenia budú v objeme zhruba 750 miliónov eur. Almužna zo strany vlády vo výške sto miliónov je absolútne nedostatočná, a na zvyšné výpadky sa budú musieť vyzbierať všetci obyvatelia miest a obcí.
Po piate, žalostný je tiež spôsob, akým (nie) je vláda schopná investovať do budúcnosti krajiny. Čerpanie eurofondov stagnuje, a Národná banka Slovenska upozorňuje, že “stav čerpania vzbudzuje veľké obavy ohľadom schopnosti účelne ich využiť na zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku“. Premrhanie tohto potenciálu by znamenalo trvalé škody v podobe straty konkurencieschopnosti krajiny a približovania sa v kvalite života aspoň priemeru EÚ.
Po šieste, vláda dva roky nezvyšovala platy v systéme vzdelávania. Výsledkom je, že tým výrazne prispela k ďalšiemu zníženiu atraktivity učiteľského povolania. Na to, aby sa platy učiteľov dostali aspoň na úroveň z roku 2021, bude potrebné ich valorizovať aj v rokoch 2024 a 2025 o ďalších 10 percent. Naplánované výdavky tiež ohrozujú akýkoľvek rozvoj vedy, výskumu a inovačného potenciálu krajiny.
Navrhovaný rozpočet nie je dobrý. Slovensko potrebuje politikov, ktorí vidia ďalej, než za horizont jedného volebného obdobia. Krajina sa musí opäť spojiť, zhodnúť sa na strategických prioritách a investovať do nich. Potrebujeme ukončiť zbytočné kultúrne vojny a konečne sa postaviť za niečo, nie neustále bojovať proti niekomu. Moderná sociálna demokracia má všetky predpoklady ponúknuť víziu pre novú celospoločenskú dohodu, kde kľúčoví aktéri (štát, samosprávy, zamestnávatelia) spoločne zabezpečia priestor pre dôstojný život ľudí v každom regióne Slovenska.
Kamil Šaško - Autor je ekonomicky expert a člen hospodárskeho tímu HLAS-SD
