V doterajších krízach sme boli sebci, teraz sami potrebujeme od EÚ pomoc

Od vstupu Slovenska do Európskej únie sme čelili trom veľkým krízam. Je iróniou, že kým v prvých dvoch sme sa zachovali voči európskym partnerom sebecky, v tej tretej od nich sami potrebujeme pomoc.

Všetky tri krízy sa podobali v tom, že niektoré štáty zasiahli viac a iné menej. Tie, ktoré boli zasiahnuté viac, sa potom obracali so žiadosťou o pomoc na ostatných. A bola to legitímna požiadavka, keďže solidarita bola vždy jeden z hlavných pilierov európskeho integračného projektu.

V prvej kríze bolo takou krajinou predovšetkým Grécko. Slovensko sa však ako čerstvý člen eurozóny k nemu zachovalo svojsky. Ako jediní sme Grékom nedali pôžičku a zdôvodňovali sme to akousi falošnou solidaritou. Onedlho sa grécky problém vrátil a prišlo riešenie v podobe eurovalu. Richard Sulík bol natoľko presvedčený o tom, že pomoc Grékom je falošná solidarita, že kvôli tomu položil vládu.

O niekoľko rokov neskôr začali do Európy prúdiť milióny migrantov a s nimi prišla nová kríza. Krajiny južnej Európy, ktorých pobrežia imigranti zaplavili, sa opäť obrátili so žiadosťou o pomoc na ostatných členov EÚ. Tento problém si dokonca ani nespôsobili sami svojou „lenivosťou“ či „nezodpovednosťou“. Boli jednoducho najbližšie k africkému pobrežiu. Slovensko (a zvyšok V4) sa im opäť postavilo chrbtom.

Tretia kríza sa týka aj nás