Súvaha Európskej centrálnej banky sa od roku 2020 takmer zdvojnásobila a nedávno dosiahla historické maximum 8,2 biliónov eur. Pre porovnanie, je to takmer 80 percent európskeho HDP a viac ako HDP Ruska, Mexika, Indonézie a Austrálie dohromady.
Ak ste to ešte nepostrehli, Európa sa v súčasnosti nachádza v stagflácii na japonský spôsob. To znamená, že je v období vysokej inflácie spojenej s nízkou mierou rastu ekonomiky.
Výsledkom je, že európska dvadsaťsedmička smeruje k neo-feudálnej spoločnosti. Tú možno charakterizovať ako spoločnosť s nízkou sociálnou mobilitou a stále väčšou koncentráciou moci v rukách úzkej skupiny ľudí.
Ale pozrime sa na to detailne.
Cesta k Japonifikácii
„Japonifikácia“ v ekonomickom jazyku odkazuje na stagnujúcu japonskú ekonomiku posledných troch desaťročí. V podstate sa týka všetkých rozvinutých krajín, ktoré jej cestu budú nasledovať. Pri pohľade na Európsku úniu vidno mnoho paralel.
Napríklad, tak ako Japonsko, ani Eurozóna nezaznamenali za posledných desať rokov žiadny výrazný rast, čo sa, pre porovnanie, o Amerike a Číne nedá povedať. Obe veľmoci totiž výrazne rástli.
Rovnako ako v prípade Japonska, akciovú alebo dlhopisovú bublinu v EÚ sprevádza rastúca zadlženosť, starnúca populácia a výrazne podfinancovaný dôchodkový systémo.
Podobne ako Japonsko, aj európska ekonomika stráca konkurencieschopnosť na globálnej úrovni. Napríklad v roku 2008 až 16 z 50 najväčších svetových spoločností malo sídlo v EÚ. Aktuálne toto číslo kleslo na šesť.
Na druhej strane treba priznať, že ECB na tom zatiaľ nie je až tak zle, ako jej japonský partner. Japonsko sa totiž nedávno stalo prvou z krajín G7, ktorej objem aktív prevyšuje HDP krajiny. Pri súčasnom tempe, akým Európania tlačia peniaze, však môžu Japonsko veľmi rýchlo dobehnúť.
Fed, BoJ, ECB a BOC už vlastnia viac ako tretinu svetového HDP
Tento problém je, žiaľ, globálny a všetky hlavné centrálne banky sa navzájom koordinujú. Aj súvaha americkej centrálnej banky dosiahla nové historické maximum. Aktuálne je na hodnote 8,36 bilióna dolárov.
Čo je však dôležité uvedomiť si, Fed, BoJ a ECB od roku 2008 zvýšili objem aktív šesťnásobne, presnejšie zo štyroch biliónov na aktuálnych 24,3 bilióna dolárov.
Podľa Yardeni.com, aktuálna hodnota majetku amerického Fedu, BoJ, ECB a Čínskej centrálnej banky je 30,1 biliónov dolárov, resp. 35,5 percenta svetového HDP. Tieto štyri inštitúcie tak vlastnia viac ako tretinu svetového majetku.
Bubliny, nerovnosť, inflácia a neo-feudalizmus
Tlačenie nových peňazí súčasným tempom spôsobuje tri zásadné problémy:
Po prvé– centrálne banky nakupujú štátne a korporátne dlhopisy ako aj akcie. Čím viac majetku nakúpia, tým väčšiu hodnotu tieto aktíva nadobúdajú.
Po druhé– narastá nerovnosť. Bohatý si vďaka výške svojich aktív môžu požičať za takmer nulové úrokové sadzby, kým chudobní a stredná trieda platia čoraz vyššie úroky na kreditných kartách a spotrebných úveroch. Centrálne banky tak pomáhajú bohatým zvyšovať hodnotu ich aktív a ostatným znevýhodňujú sporenie takmer nulovými úrokovými sadzbami.
Po tretie – rastie inflácia. A ešte len bude. Inflácia je de-facto skrytá daň pre najchudobnejšiu časť populácie. Bohatí ju totiž až tak necítia, keďže rast spotrebiteľských cien im vykompenzuje nárast hodnoty ich majetku. Zvyšná časť populácie je na druhej strane natoľko zúfalá z rastúcich cien, že je často nútená predávať všetko, čo má a za akúkoľvek cenu. Len aby prežila.
Týmto spôsobom tak bohatí ešte viac bohatnú a chudobní sa stávajú ešte chudobnejšími. V podstate centrálne banky len urýchľujú svetový trend smerovania k neo-feudálnej spoločnosti, v ktorej drvivá väčšina populácie sotva prežíva a malá skupina aristokratov vlastní všetko.
Cesta von z priepasti
Napriek všetkým škodám je tu nádej.
Hoci sa to nezdá, centrálni bankári nemôžu tlačiť peniaze donekonečna. Ak totiž bude rásť aj inflácia, takáto monetárna politika bude neudržateľná.
Napríklad v prípade vojny alebo prírodnej katastrofy ECB už nebude viac schopná financovať štátne dlhopisy. Japonsko sa už v takejto situácii nachádza a je len otázkou času, kedy sa Európa dostane do rovnakého bodu.
Ale ako povedal anglický filozof Francis Bacon: „Nádej je dobrými raňajkami, ale zlou večerou.“ Skutočným riešením je investovanie. Kto dnes nezačne nakupovať aktíva ako akcie, nehnuteľnosti alebo bitcoin, finančne sa zničí. Musíte donútiť systém pracovať pre vás, nie proti vám.
Pokiaľ ide o centrálne banky, tie si budú aj naďalej tlačiť peniaze a pokračovať v rovnako nezmyselnej politike ako doteraz. A počas toho očakávať odlišné výsledky. Presne tak definoval Albert Einstein šialenstvo.
Jedna vec je však istá. Pokiaľ tento monopol a tlačenie peňazí riadený malou skupinkou hyper-bohatej „rady starších“ stretávajúcich sa za zatvorenými dverami, nezanikne, zvrátiť cestu k neo-feudalizmu nebude možné.
