Z pozitívnych aspektov možno uviesť, že Trump bude celkovo orientovaný probiznisovo, a už len táto skutočnosť by mohla stimulovať ekonomickú aktivitu tým, že uvoľní „živočíšne inštinkty,“ ktoré poháňajú investície, inovácie a rast. Rast by mohol ťažiť aj z trvalého predĺženia daňových úľav pre podniky a fyzické osoby, ktoré by mali vypršať v roku 2025, ak sa Trumpovi a republikánom v Kongrese podarí tento cieľ dosiahnuť. Rovnako tak, ak sa podarí udržať potenciálne prebytky jeho deregulačnej agendy na uzde, zníženie byrokratických prekážok by mohlo podporiť rast a zvýšiť konkurenciu, čo by dlhodobo viedlo k znižovaniu cien.

D. Trump tiež plánuje zvýšiť produkciu ropy a zemného plynu v USA ekvivalentom troch miliónov barelov denne, čo by mohlo znížiť ceny energií a posilniť konkurencieschopnosť domácich sektorov náročných na energiu. Dúfajme však, že to bude možné dosiahnuť bez postupného rušenia väčšiny dotácií na zelenú energiu z predchádzajúcej administratívy.

Externý poradný výbor nazývaný „Oddelenie efektívnosti vlády,“ ktorý vedú Elon Musk a Vivek Ramaswamy, sa ani zďaleka nepriblíži k zníženiu federálneho rozpočtu o dva bilióny dolárov, ako bolo pôvodne sľubované. Ak však externý poradný výbor dokáže identifikovať aspoň 200 miliárd dolárov úspor, mohlo by to znížiť neefektívnosť vo verejnom sektore.

Napokon, rastúca podpora D. Trumpa medzi technologickými lídrami naznačuje, že by sme mohli vidieť výrazné posilnenie americkej konkurenčnej výhody v mnohých odvetviach budúcnosti, počnúc umelou inteligenciou, robotikou, automatizáciou a biomedicínskym výskumom. Nová administratíva pravdepodobne nebude stáť týmto odvetviam v ceste a bude sa usilovať odstrániť akýkoľvek odpor zo strany regulátorov či občianskej spoločnosti.

Rýchlejší rast a nižšia inflácia v dôsledku daňovej politiky, deregulácie a ďalších probiznisových opatrení sa však prejavia až s odstupom času a budú závisieť od negatívnych faktorov Trumpovej politiky. Niekoľko Trumpových sľubovaných opatrení by mohlo viesť k vyššej inflácii prostredníctvom negatívnych ponukových šokov alebo nadmerného dopytu. Nemožno poprieť, že vysoké clá, obchodné vojny a oddelenie sa od Číny budú inflačné a škodlivé pre rast. Rozsah škôd však bude závisieť od veľkosti a rozsahu ciel a ďalších protekcionistických politík.

Podobne, drakonické obmedzenia imigrácie – nehovoriac o masových deportáciách – ešte viac podkopú rast a zvýšia infláciu tým, že zvýšia náklady na pracovnú silu a zvýšia riziko nedostatku pracovnej sily v kľúčových sektoroch. Navyše, ak budú daňové škrty trvalé a ostatné fiškálne sľuby splnené bez zabezpečenia ich financovania, verejný dlh by sa mohol v nasledujúcom desaťročí zvýšiť takmer o osem biliónov dolárov. Aj to by podporilo infláciu, ktorá by zvýšila dlhodobé úrokové sadzby a obmedzila budúce investície, čím by podkopala rast.

Chaotický pokus o posilnenie domácej konkurencieschopnosti oslabením dolára by taktiež mohol viesť k vyššej inflácii a otriasť finančnými trhmi. Akýkoľvek skutočný alebo hroziaci pokus o narušenie nezávislosti Federálneho rezervného systému by zvýšil očakávanú aj skutočnú infláciu.

Vplyv geopolitických faktorov je rovnako nejasný. Trump môže znížiť niektoré geopolitické riziká ovplyvňujúce ekonomiky a trhy – ako vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a konflikty na Blízkom východe – ale môže tiež vyvolať širšiu ekonomickú vojnu s Čínou, ktorá by mohla ešte viac rozdeliť globálnu ekonomiku.

Vplyv Trumpovej administratívy na rast a infláciu tak bude závisieť od rovnováhy medzi pozitívnymi a negatívnymi opatreniami. Našťastie existuje niekoľko faktorov, ktoré môžu zmierniť negatívny vplyv jeho škodlivých návrhov. Prvým a azda najdôležitejším je trhová disciplína: politiky, ktoré zvyšujú infláciu a deficity, by mohli vyvolať reakciu tzv. „trhových strážcov,“ zvýšiť nominálne aj reálne dlhodobé úrokové sadzby a prípadne spôsobiť korekciu na akciovom trhu. Pretože Trump považuje akciový trh za ukazovateľ prezidentského výkonu, tento signál by mohol sám o sebe schladiť jeho najradikálnejšie myšlienky.

Keďže Federálny rezervný systém je stále nezávislý, takmer určite by obmedzil alebo zastavil znižovanie sadzieb, ak by inflácia začala opäť stúpať. Už samotná možnosť tohto výsledku by mala slúžiť ako ďalšia brzda zlej politiky, rovnako ako vplyv Trumpových nominantov na vrcholné ekonomické pozície, ktorí vo všeobecnosti chápu ekonomiku a trhy. A napokon, tesná republikánska väčšina v Snemovni reprezentantov znamená, že Trump nemôže nevyhnutne počítať s plnou podporou svojej strany pre všetky svoje politiky, najmä tie, ktoré by výrazne zvýšili verejný dlh.

Tieto faktory sú dôležitými zárukami. Ak obmedzíme náš výhľad na rok 2025, čistý vplyv Trumpovej ekonomickej agendy môže byť pre rast vyrovnaný, hoci tempo návratu ekonomiky k dvojpercentnému inflačnému cieľu Fedu sa pravdepodobne spomalí. Rast môže zostať nad potenciálom – vzhľadom na silné pozitívne vplyvy – ale bude nižší ako v roku 2024. Pokiaľ budú Trumpove najradikálnejšie politiky obmedzené – a za predpokladu, že nedôjde k neočakávaným udalostiam, ako je geopolitický šok – nadchádzajúci rok by mal byť pre americkú ekonomiku relatívne pokojný.

Copyright: Project Syndicate, 2024.
www.project-syndicate.org