Igor Matovič svoje utorňajšie odvolávanie ustál. Nebolo na tom nič prekvapujúce. Optimizmus niektorých médií, že skupinka vzbúrencov z Oľano či Za ľudí môže niečo zmeniť, sa ukázala ako falošná. Vzbúrenci sa iba rozhodli, že nepodpíšu zmluvu s diablom, no ďalej si budú zakrývať oči nad jeho konaním. Ich morálna integrita má stále nižšie preferencie ako ich post.
Pritom peklo iba prichádza. Dohody s diablom budú na každodennom parlamentom poriadku. Ukázalo to hlasovanie o zrýchlenom rokovaní pri snahe navýšiť tohtoročný rozpočet o 1,5 miliardy, čo vláda minulý týždeň schválila. Ku schváleniu v parlamente ale chýbal jeden hlas. A tak sa proces zopakuje. Vládnutie sa stalo o čosi komplikovanejšie, no stále možné. Len si treba zabezpečiť dosť hlasov. Na rad prichádza bezprecedentné kšeftovanie.
Po tom, ako dnes už aj Richardovi Sulíkovi došlo, že do vlády je cesta zarúbaná, sa zo SaS stáva opozícia. V praxi to znamená, že pri menšinovej vláde budú zákony prijímané iba na základe dohôd s tarabovcami.
Od troch „opozičných“ poslancov bude závisieť, či zákony budú prechádzať alebo nie. Zákonodarný proces v krajine tak budú ovládať extrémisti. Je to zjavné už z pondelkovej koaličnej rady, na ktorej sa „objavili“ legislatívne návrhy tarabovcov, ktoré v parlamente prešli do druhého čítania. Pre koaličných „demokratov“ to bude ťažké sústo. Ale vzhľadom na konformitu, ktorá na slovenskej politickej scéne panuje, sa ho pokúsia stráviť.
Na hlavu si môže hádzať popol aj Richard Sulík, ktorý až po odvolávaní I. Matoviča povedal, že SaS je pripravená rokovať o predčasných voľbách. Keby to povedal pred hlasovaním, tarabovci by sa dostali do ťažkej pozície. R. Sulík tak druhý krát svojou politickou neprezieravosťou nepriamo zachránil kožu ministrovi financií. Prvýkrát sa to stalo po páde Matovičovej vlády, kedy ho mohol z vlády vyštvať, no dal prednosť iluzórnej dohode s Oľano.
A tak sa na Slovensku ani po utorku nič nemení. Minister financií bude ďalej prichádzať so šialenými nápadmi, ako je napríklad zabavovať autá opitých vodičov nezávisle od ich vlastníctva. Ak bude po takýchto krokoch cítiť verejný dopyt, zákon sa v stredu schváli na vláde a vo štvrtok v parlamente. Legislatívny proces a s tým aj zákonnosť na Slovensku sa bude ďalej a bez akejkoľvek opozície likvidovať.
A práve to je najväčší problém krajiny. Nejde o to, či Igor Matovič vládne, alebo nie. Ide o to, ako vládne. Svojou existenciou pomaly, krok po kroku, devastuje právny štát. Oberá ho o diskusiu, odbornosť a nezávislosť. V právnom štáte sa inštitúcie a vzťahy medzi nimi budovali roky, vytvárali sa poistky demokracie a správne rozhodovacie procesy. A to len na to, aby prišiel I. Matovič a zmietol zo stola všetko, čo robí štát demokratickým a efektívnym.
Pre neho sú iba dve možnosti: procesy a inštitúcie v štáte vlastniť, alebo ich zničiť. Neustále hovorí o Hitlerovi, neuvedomujúc si, že práve toto je cesta, akou sa k moci dostávajú diktátori. Momentálne Slovensko má ešte poistky demokracie, no sústavným tlakom Matoviča každým mesiacom slabnú.
Posledné, čo Slovensko opotrebuje, je zdevastovať princípy právneho štátu a vydať sa na cestu autokracie. Čím dlhšie ale bude Matovič riadiť štát, tým bližšie sa k diktatúre krajina priblíži. Kollárovci, Budajovci, Remišovci, Hegerovci, Šeligovci a všetci poslanci koalície takéto obavy ale zjavne nemajú. Asi zabudli na nedávnu históriu Ruska, Maďarska či Turecka.
