Ruskí expontéri musia ruskej centrálnej banke povinne odpredávať 80 % devíz za umelý kurz stanovený ruskou centrálnou bankou. Aktuálne aj Rusko vyplatilo svoje záväzky v rubľoch (v umelom kurze) miesto v dolároch. Dá sa povedať, že ruská centrálna banka takto okráda ako exportérov, tak aj príjemcov platieb?

Michal Májek:
Povinnosť ruských exportérov konvertovať 80% devízových príjmov späť do rubľov určite má negatívny dopad na týchto exportérov. Tieto devízové príjmy totiž potom nemôže použiť na nákupy potrebných materiálov a surovín zo zahraničia. Pre investorov je to ešte horšie. Ak aj dostanú právoplatne ruble (čo veľa záväzkov zmluvne neumožňuje), tak majú veľký problém, čo s nimi urobiť. Zbaviť sa rubľov nie je momentálne pre zahraničných investorov možné.

Vladimír Vaňo:
Je to zúfalý a drakonický krok ruskej centrálnej banky. V prostredí vojenskej invázie a mimoriadnych ekonomických sankcií sa takto usiluje oddialiť tie najhoršie dôsledky pre ruskú ekonomiku. Pritom ide o paradoxný postup. Aj z nedávnej minulosti v Česku (fixovanie oslabeného kurzu 2013-2017), či z obdobia pred rokom 2009 na Slovensku, si pamätáme, že exportéri spravidla uprednostňujú slabší výmenný kurz domácej meny – robí ich vývoz konkurencieschopnejší a za utŕžené devízy dostanú viac domácej meny.

Lukáš Kovanda:
Když půjčím známému Porsche a on mi vrátí žigulíka - je to krádež? Ano, může říkat, že mi vrátil auto, je to však auto úplně jiné kvality, úplně jiné perspektivy, takže mě svým způsobem okradl, neboť auto sice mám, ale horší. Minimálně nedostál svým závazkům. Je to default.

1. marca zaznelo v rozhovore s Ivanom Miklošom a Lukášom Kovandom, že intervencie proti poklesu rubľa stáli v úvode vojny ruskú centrálnu banku 1 miliardu dolárov denne. Znamená aktuálny stav, že ruská centrálna banka túto miliardu denne platiť nemusí?

Michal Májek:
Ruské menové rezervy poklesli od začiatku invázie o zhruba 40 miliárd dolárov. To boli čiastočne určite aj menové intervencie s cieľom posilniť rubeľ v prvých dňoch po zavedení sankcií. Za ostatné týždne sa zdá, že vďaka iným opatreniam, ktoré zamedzili investorom predávať rubeľ, nie je ďalej potrebné intervenovať na menovom trhu. Takže áno, Rusko týmto ušetrí ďalšie miliardy, ktoré nemusí použiť.

Vladimír Vaňo:
Áno, prvé zverejnené štatistiky potvrdili, že od začiatku konfliktu prišla ruská centrálna banka v dôsledku intervencií, refinancovania a precenenia o takmer 39 mld. USD z tých devízových rezerv, ktoré jej ešte ostali nezablokované/nezmrazené. Nebyť radikálnej regulácie proti odlivu kapitálu by boli dôsledky útoku na Ukrajinu na ruský devízový trh neporovnateľne devastujúcejšie, podobne ako na jeseň 2008, kedy sa prepadli o takmer 200 mld USD. Niečo také si tento raz vzhľadom na sakcie západu Rusko ani nemôže dovoliť.

Lukáš Kovanda:
Rublu také pomáhá, že se EÚ stále neodpojila od ruského plynu a ropy. Rusku to přihrává obrovské devizy, podle Bloombergu letos 321 miliard dolarů, což je pochopitelně příliv, který pomáhá posilovat ruskou měnu.

Sú sankcie, ktoré uvalili západné krajiny na Rusko, bezzubé?

Lukáš Kovanda:
Nemyslím, že jsou bezzubé. Nelze čekat zázraky na počkání. Ekonomické děje jsou setrvačné procesy, které nepřináší výsledky hned. Vše má své lhůty a termíny splatnosti. Problémy ruských železnic jsou však například první ochutnávkou toho, co se bude dít i dalším ruským podnikům. Budou se prohlubovat problémy obyvatelstva, které bude čelit pokračující citelné a zrychlující inflaci, výpadkům zásobování základními potravinami nebo léky. Zřejmě nenastane hladomor, protože například v produkci obilí je Rusko silné a sýpky naplněné mít bude, nebude mít však třeba zdravotní potřeby nebo léky, kterých dováží značnou část ze západu. Projeví se to, ne však hned. Nějaký čas trvá, než se doprodají zásoby, lidé navíc vykoupili obchody, takže zásoby na nějaký čas mají. Opakuji, je to pozvolný a postupný proces, neřekl bych však, že sankce jsou bezzubé. Je to postupné umírání, které zpomaluje, že se EÚ dosud neodstřihla od ruského zemního plynu a ropy.

Dá sa aktuálny umelý kurz rubľa považovať za úspech ruskej centrálnej banky?

Michal Májek:
Ťažká otázka. Ruská centrálna banka hrá s kartami, ktoré dostala. Kroky, ktoré podnikla, určite pomohli z krátkodobého hľadiska zamedziť ešte väčším dopadom na ruskú ekonomiku. Či tieto kroky budú udržateľné z dlhodobejšieho hľadiska a nebudú naopak kontraproduktívne, sa ešte uvidí.

Vladimír Vaňo:
Je to len odraz veľmi rýchleho doslova vojnového obmedzenia v obchodovaní s rubľom, ktoré zodpovedá vojnovému zhoršeniu dôvery investorov, sporiteľov a obchodníkov voči mene krajiny, ktorá začala nevyprovokovanú vojenskú inváziu do susedného štátu.

Lukáš Kovanda:
Do určité míry ano. Rubl je pro Kreml ideologicky důležitý. Pokud Kreml nedopustí výraznější propad rublu, může veřejnosti namlouvat, že je na tom ekonomika dobře. Kurz je totiž něco, co lze ideologicky velmi dobře prodat. Pokud je pevný nebo se vytvoří iluze, že je pevný, ideologii to pomáhá a rozumí tomu i babička z Uralu. "Pokud se kurz drží tam, kde byl před invazí, tak se přece nic neděje!" - takto to veřejnost vnímá a tak také Kreml chce, aby to vnímala - proto činí všechny možné kroky, aby nedopustil propad. Můj osobní názor však je, že tak Kreml může činit jen do určité doby a nakonec se stejně pravda ukáže a rubl citelně oslabí.

Rusku hrozí krach jeho zahraničných záväzkov. Znamená to niečo v praxi? Teda okrem faktu, že veritelia môžu rubľa použiť len v Rusku a majú problém, pretože prerobia na nevýhodnom kurze?

Michal Májek:
Z krátkodobého hľadiska to nie je také dôležité. Ceny dlhopisov už aj tak majú v cene zahrnutý scenár bankrotu a tí investori, ktorí ich majú to tak už vo svojich portfóliách pocítili. Dôležitejšie je dlhodobé hľadiska. Krajina, ktorá zbankrotuje hľadá v budúcnosti ťažšie veriteľov. Kto chce druhý raz požičať niekomu, kto Vám už predtým nevrátil požičané? Výsledkom môže byť, že Rusko si nebude schopné požičať na trhoch celé roky.

Vladimír Vaňo:
Populárne porekadlo hovorí, že keď dlžíte 200 eur, máte problém, ale ak dlžíte 200 miliónov eur, má problém ten, kto vám ich požičal.
Na prvý pohľad sa preto pri téme vysoko pravdepodobného defaultu Ruska zdá, že za kratší koniec akoby ťahali západní veritelia. No treba si pripomenúť, že ak si Rusko navzdory západným sankciám bude chcieť požičať napríklad od Číny, alebo Indie, títo potenciálni noví veritelia sa na neho budú pozerať ako na „zdefaultovaného dlžníka“ – ľudovo povedané „neplatiča.“ Rusko už síce na konci 90-tych rokov absolvovalo default, no jeho návrat na svetové finančné trhy po ňom nebol ani jednoduchý, ani rýchly, no hlavne nebol lacný. Aj pri vyššom riziku a horšej kredibilite sa dá požičať, ale dlžník si za to musí priplatiť. Alebo sa pri investíciách zaobísť bez externých pôžičiek.
Okrem toho netreba podceňovať ani to, že default Ruska v auguste 1998 so sebou priniesol širšie negatívne dôsledky na svetových trhoch, najmä pre takzvané rozvíjajúce sa ekonomiky. Tiež si treba pripomenúť, že ukrajinskou inváziou spôsobený prepad kurzu rubľa prispel k nárastu nervozity investorov, ktorá oslabila aj výmenné kurzy stredoeurópskych mien, vrátane forintu, zlotého či českej koruny. Tak mimoriadna udalosť, ako default krajiny ako RF sa tak nemusí zaobísť bez negatívnych otrasov aj v prípade iných menej bonitných rozvíjajúcich sa ekonomík.

V diskusii sa ďalej dozviete:

  • Je aktuálne posilňovanie rubľa umelé? Súhlasíte s označením potemkinovská stabilita
  • Odráža aktuálny "oficiálny" kurz rubľa reálny stav ruskej ekonomiky?
  • Aké najúdernejšie opatrenia prijala ruská centrálna banka? Nie sú to neštandardné (drakonické/znásilňujúce) opatrenia?
  • Prečo Rusko cúvlo pri platbách v rubľoch?
  • Stojí za zamyslenie, že podľa aktuálnych analýz by boli straty EÚ pri okamžitom odpojení od ruského plynu a ropy prekvapivo nízke?
  • Dá sa povedať, že sú doterajšie sankcie na Rusko bezzubé?
  • Je správne spájať v diskusiách kurz rubľa so sankciami?
  • Mal byť ruský rubeľ spojený so zlatom? Čo so zlatom plánovala ruská centrálna banka?
  • Prečo je rubeľ ideologický a dezinformačný nástroj Kremľa?
  • Ruskí exportéri musia ruskej centrálnej banke povinne odpredávať 80 % devíz za umelý kurz stanovený ruskou centrálnou bankou, aktuálne Rusko vyplatilo svoje záväzky v rubľoch (v umelom kurze) namiesto v dolároch - dá sa povedať, že ruská centrálna banka takto okráda exportérov a príjemcov platieb?
  • Bolo zvýšenie úrokových sadzieb zúfalý, drakonický krok?
  • Ako toto všetko vnímajú Rusi?
  • Aký bude mať aktuálna situácia dlhodobý dopad na potenciálnych investorov v Rusku?
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora