Dokáže byť Európa nezávislá na ruskej rope a ruskom zemnom plyne?

Martin Pažický:
Vzhľadom k tomu, že približne 22 percent celkového dovozu zemného plynu do EÚ pochádza z Ruska, sa obávam, že momentálne nie. Najmä niektoré krajiny, ako Slovensko, ale aj Poľsko, sú na ruskom plyne vysoko závislé. Je to však príležitosť pre Európu hľadať alternatívy ruskému plynu, čo môže priniesť ďalší benefit vo forme rýchlejšej transformácie na udržateľnejšiu zelenú ekonomiku.

Lukáš Bonko:
Európa si musí budovať diverzifikovaný prístup k zdrojom. Aj bez krízy sa ukázal Green Deal ako veľmi drahé opatrenie, ktoré sa uplatňuje rýchlejšie, ako sa vyvíja efektívnosť technológii. V rovine súčasnej situácie by som veľmi zvažoval, či má zmysel budovať iba zelenú ekonomiku. Väčší bezpečnostný zmysel má budovanie od Ruska viac energeticky nezávislej ekonomiky. Green Deal je dobrý v tom, že z dlhodobého hľadiska čiastočne znižuje našu závislosť, ale dá sa to riešiť aj efektívnejšie. Práve z krátkodobého hľadiska sa totiž vďaka nemu závislosť na zemnom plyne zvýšila. Mal by sa prehodnotiť aj prístup k jadrovej energetike a „starej generácii“ obnoviteľných zdrojov, ako je geotermálna energia, vodné elektrárne a pod. „Nové“ obnoviteľné zdroje, ako je solárna a veterná energia, zatiaľ nevedia dostatočne vykryť výpadky produkcie jadra a preto sa často využíva plyn a uhlie. Ani jedno však nepatrí medzi najekologickejšie riešenie. Viac ako sústredenie sa na budovanie zelenej ekonomiky, by sme sa mali sústrediť na znižovanie environmentálnej záťaže a na prípravu na klimatickú zmenu. Vieme sa rýchlejšie a výrazne lacnejšie pripraviť na dopady a ich zvrátenie ako zmeniť kurz a zaradiť spiatočku v spoločenskom rozvoji. Dôležitá a aj lacnejšia adaptácia na klimatické zmeny, samozrejme musíme brať stále do úvahy aj ekologické hľadisko.

Mikuláš Peksa:
V minulom roku Rusko zámerne rezervovalo časť kapacity zásobníkov zemného plynu a nenapĺňalo ich. Takže teraz sme v situácii, keď sú podnosy takmer prázdne – do tohto stavu sa dostaneme v „normálnom“ roku niekedy na konci marca. Takže v krátkodobom horizonte – do apríla alebo tak – je to nepríjemné a nemôžem sa dočkať, kým sa akútna potreba vykurovania v Európe skončí. Ak by sme tento rok naplnili naše nádrže z iných zdrojov, teda mimo Ruska, čo je v zásade možné, mali by sme bez problémov zvládnuť zimu 2022/2023. Z dlhodobého hľadiska, samozrejme, musíme nájsť nejaké alternatívy k spaľovaniu fosílnych palív, pretože stav geopolitickej závislosti od kohokoľvek je neznesiteľný.

Roland Vízner:
Rôzne krajiny majú rôznu úroveň závislosti. Slovensko jednu z najvyšších. Plná nezávislosť od ruskej ropy a plynu je dnes nereálna. No zakaždým, keď nám Putin ukazuje, aký je nedôveryhodný a nespoľahlivý partner, Európa vynakladá kroky na diverzifikáciu dodávok ropy a plynu. Napríklad dnes ropu vieme odoberať cez ropovod Adria. Aj po tejto udalosti dúfam, že budeme budovať cesty k diverzifikácii dodávok oboch komodít. Napríklad plyn z Qataru a USA.

Akú úlohu bude zohrávať ruský akciový trh po dnešnom dni vo svete? Bude vôbec v horizonte piatich rokov relevantné investovať do ruských akcií?

Martin Pažický:
Je ťažké predpovedať časový horizont, ale je myslím jasné, že mnohí investori sú momentálne odradení od ruských aktív. Dôvodom sú ich obavy ohľadom politickej a ekonomickej stability, obavy z izolácie krajiny a určitú úlohu môže hrať aj osobné presvedčenie investorov, ktorí zbavovaním sa ruských akcií môžu demonštrovať svoj postoj. Je pravdepodobné, že takáto situácia bude mať dlhodobejší charakter, no pri definovaní časového horizontu by som ostal opatrný.

Lukáš Bonko:
Vzhľadom na sankcie ani nebude pre nás pravdepodobne možné tam investovať. Otázka by mala znieť, chceli by ste investovať v krajine, ktorá vyvoláva výrazne geopolitické napätie? Ruský trh zaznamená pravdepodobne výrazný prepad a volatilitu, investovanie na ňom je preto skôr rizikovou špekuláciou.

Mikuláš Peksa:
Vždy bol malý. Teraz by som tam vôbec neinvestoval, pretože kvôli riziku, že Rusko bude odpojené od platobného systému SWIFT, aby sa investície stali nevymožiteľnými, nestojí za to. A úprimne, je mi ľúto človeka, ktorý považuje za morálne investovať do takejto krajiny po dnešku.

Roland Vízner:
Najviac utrpí ruský trh. No z globálneho hľadiska je už dnes zanedbateľný. Rusko má totiž v indexe MSCI Emerging Markets váhu menej ako 3 percentá a po dnešných udalostiach jeho váha ďalej klesne.

Ktoré svetové trhy očakávaš, že utrpia najviac a ktoré naopak najmenej?

Martin Pažický:
Geograficky budú tie dôsledky pravdepodobne najvýraznejšie pre Rusko a ekonomiky najviac naviazané na Rusko. Čo sa týka komodít, tak utrpia ceny komodít, ktorých významný svetový podiel sa produkuje v Rusku. Príkladom takých komodít sú ropa, zemný plyn, ale aj hliník, ktorého cena aktuálne dosahuje historické maximá.

Lukáš Bonko:
Pri komoditách sme už videli nárast a zrejme zvýšené ceny nejakú dobu pretrvajú, kým sa adaptujú trhy na nové podmienky. Akciové trhy budú veľmi volatilné a vzhľadom na veľmi vysoké P/E, čo spôsobila dlhodobo veľmi uvoľnená monetárna politika, majú priestor na korekciu. Zatiaľ je priskoro hodnotiť, kde budú dopady najvyššie, je to však všade tam, kde sa investovalo výrazne na páku. Z historickej skúsenosti posledných rokov, práve investovanie doma, na Slovensku zaznamenávalo nižšie otrasy v kríze. Navyše ide o projekty, ktoré investor môže poznať nielen z novín, ale aj osobne a podporí rozvoj domáceho podnikania. Očakávam, že kryptomeny si prejdú podobnou skúsenosťou ako technologické akcie počas dot-com bubliny v roku 2000. Je to však prirodzený proces, na konci ktorého sa ukáže, ktoré projekty sú životaschopné. Okrem krátkodobej turbulencie, ktorá na trhoch zrejme bude, až monetárna a fiškálna politika ukáže akým smerom sa trhy uberú. Štáty a centrálne banky by však mali ubrať plyn z expanzívnej politiky a sústrediť sa na konsolidáciu a dlhodobú stabilitu. Podobné obdobie si zažilo UK a USA na konci 70-tých rokov, čím skôr s tým začneme, tým menej bolestivé to pre hospodárstvo bude.

Mikuláš Peksa:
Úprimne si myslím, že Rusko na tomto podujatí stratí najviac, pretože sa ponáhľa do izolácie. A Čína z toho vyťaží čo najviac, pretože bude pôsobiť ako spojenie Ruska so zvyškom sveta. Takže od Vladimíra Putina to bol jeden z najhlúpejších krokov, aké mohol urobiť. Ak by nebol predtým, inváziou na Ukrajinu sa definitívne stal čínskym vazalom. Takže obrazne povedané, Rusko sa predá na šanghajskej burze.

Roland Vízner:
Regionálne mám za to, že americký akciový trh utrpí menej, ako európsky a vplyv na akcie rozvíjajúcich sa trhov bude podobný ako na americký trh.

Ak chcete vedieť viac, pozrite sa na diskusiu s Martina, Lukáša, Rolanda a v posledných 20 minutách aj Mikuláša na videu. Dozviete sa navyše odpovede na otázky: Hrozí na Slovensku priama kríza? Dokázali ste si včera predstaviť situáciu, ktorá nastala dnes? Očakávali to trhy? Máme šancu aplikovať také tvrdé ekonomické sankcie, že zastavia aktuálnu vojnu? Kryptomeny klesajú, zlato stúpa, na akciových trhoch sú dnes výpredaje. Čo mám robiť, ak investujem?

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora