Divestovanie v Rusku: Odišlo príliš málo spoločností, aj kvôli objektívnym dôvodom

Dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu stále doznievajú v zasadačkách spoločností po celom svete. Keďže už nemožno predpokladať pokračujúci mier a geopolitickú stabilitu, začali sa lámať dva implicitné piliere medzinárodných stratégií mnohých podnikov. Západné vlády – pod vplyvom predstaviteľov národnej bezpečnosti požadujú, aby sa domáce firmy oddelili od autokratických režimov.

Nevyprovokovaná vojna Ruska je skúšobným prípadom ochoty podnikov rozviazať cezhraničné väzby, ktoré sa prehlbujú od pádu Berlínskeho múru. Európska únia a krajiny G7 boli prvé, ktoré uvalili sankcie na Rusko, a západné spoločnosti s dcérskymi spoločnosťami v Rusku boli pod značným tlakom, aby divestovali.

V nedávno publikovanom výskume sme sa rozhodli odpovedať na nasledujúce empirické otázky: Do akej miery sa vlastne západné podniky v priebehu deviatich mesiacov po invázii vzdali svojich ruských dcérskych spoločností? Aká bola komerčná stopa odchádzajúcich firiem v porovnaní s tými, ktoré zostali? A mali spoločnosti so sídlom v niektorých západných krajinách väčšiu pravdepodobnosť odchodu ako iné?

Nevedeli sme, čo môžeme očakávať. Na jednej strane nás mediálny príbeh masového exodu z Ruska viedol k myšlienke, že nájdeme rozsiahle odpredaje zo Západu. Na druhej strane precedensy ako kampaň na presviedčanie západných firiem, aby opustili Južnú Afriku z čias apartheidu, zmiernili naše očakávania.

Aby sme vytvorili jasnú definíciu zahraničných spoločností pôsobiacich v Rusku v čase invázie, použili sme uznávanú databázu ORBIS na identifikáciu tých dcérskych spoločností v Rusku, ktoré vlastnia firmy registrované v krajinách, ktoré presadzujú sankčnú kampaň. Potom sme našu analýzu zamerali na dokončené odpredaje, a nie na dočasné pozastavenie činnosti alebo obyčajné oznámenia o úmysle odísť. Koniec koncov, mnohé takéto sľuby môžu byť nakoniec porušené a pozastavenie operácií znamená, že firma má stále dôležité povinnosti voči miestnym zainteresovaným stranám, ako sú platby daní, pracovné zmluvy alebo vzťahy s dodávateľmi.

Naším hlavným zistením je, že do konca novembra 2022 iba 8,5 percenta firiem registrovaných v EÚ a G7 dokončilo odpredaj aspoň jednej ruskej dcérskej spoločnosti. Ale v závislosti od toho, ako sa verejné dôkazy spoločností používajú a interpretujú, odhady v rozsahu 5 až 13 percent sa javia ako obhájiteľné. Zistili sme tiež, že odchádzajúce firmy mali tendenciu mať nižšiu ziskovosť ako firmy, ktoré zostali, a že odchádzajúce firmy mali väčšiu pracovnú silu. Miera odchodov sa v jednotlivých krajinách líšila. Napríklad, kým 15,8 percenta amerických firiem skončilo do konca novembra 2022, z nemeckých tak urobilo len 5,3 percenta.