V normálnych krajinách funguje zdravotníctvo normálne. Slovensko ale nie je normálnou krajinou. Ak doteraz slovenské zdravotníctvo ako-tak fungovalo, čoskoro sa môže prepadnúť do ešte hlbšej čiernej diery. Dôvodom sú nové plány ministra zdravotníctva Mareka Krajčího.
V normálnych krajinách akýkoľvek ekonomický subjekt, či už je to nemocnica alebo poisťovňa, dosahuje vyrovnané hospodárenie či malý zisk. Aj na Slovensku to platí pre drvivú väčšinu neštátnych zariadení. Tým sa garantuje ich schopnosť nakladať s verejnými peniazmi efektívne a zodpovedne.
V menej normálnych krajinách hrajú prím v zdravotníctve inštitúcie, ktoré majú obrovské privilégiá. Ide o štátne zariadenia, pre ktoré pravidlá neplatia. Napríklad štátne nemocnice či štátna poisťovňa. Tie môžu beztrestne dosahovať straty v desiatkach či stovkách miliónov.
Blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní.
Napríklad v prvých ôsmich mesiacoch tohto roka podľa informácií, ktoré má TREND k dispozícii, dosiahla Všeobecná zdravotná poisťovňa stratu 50 miliónov eur. Dlhodobo zlé hospodárenie tejto inštitúcie potvrdzuje aj fakt, že si nedokázala vytvoriť žiadne rezervy pre prípad problémov, tak ako ich majú súkromné poisťovne. Poskytuje pritom rovnaké výkony ako ony.
Pri takomto hospodárením by mal Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, pokiaľ by bol nezávislý, zaviesť pre štátnu poisťovňu ozdravný plán. Tá by mala začať šetriť a svojim poistencom mierne znížiť dostupnosť služieb. Cieľom je, aby prestala žiť na dlh.
Ministerstvo zdravotníctva má ale na situáciu odlišný pohľad. Bez akejkoľvek konzultácie s odbornou verejnosťou na štvrtkovom zasadnutí vlády prišlo s návrhom, aby sa základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne navýšilo o 300 miliónov eur.
Pokiaľ sa nedofinancuje sektor aj cez platbu za poistencov štátu, ktorá pôjde všetkým poisťovniam, tak sa môže ohroziť starostlivosť pre takmer 40 percent občanov.
Tieto peniaze majú podľa dôvodovej správy „pozitívne vplývať na udržanie a zlepšenie poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre poistencov VšZP”. V princípe to znamená, že všetci Slováci, vrátane poistencov súkromných spoločností sa zložia na to, aby poistenci štátnej poisťovne nemuseli dostať menšiu starostlivosť.
Podľa odborníkov na zdravotníctvo by išlo o nepovolenú štátnu pomoc. No väčší problém je, že takáto pomoc by mala dlhodobo zásadné negatívne následky na celý segment zdravotníctva.
Nevie sa, ako sa ministerstvo zdravotníctva dostalo k sume tristo miliónov eur. Ide o násobne väčšiu sumu, ako je potreba záchrany finančnej situácie VšZP. Jej veľkosť preto vyvoláva značné obavy.
Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť.
V roku 2020 dosiahne deficit celého slovenského zdravotníctva, najmä štátnych nemocníc, sumu stoviek miliónov eur. Až doteraz ministerstvo financovalo tieto deficity cez platby za poistencov štátu.
Napriek tomu, že sa jedná o žalostne nízke prostriedky, rastúce zdravotné odvody zamestnancov dokázali výpadok platieb štátu dlhodobo kompenzovať. No v čase, keď prišla koronakríza, začali klesať aj príjmy zdravotných poisťovní z odvodov. Poisťovne napriek zlej situácii neznížili svoje platby za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Koronakríza nemôže byť dôvodom, aby poisťovne platili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti menej.
No tu minister M. Krajčí využil koronakrízu na to, aby presadil svoj ideologický zámer vytlačiť z trhu súkromné poisťovne. Tým, že im nedoplatí peniaze za poistencov štátu, súkromné poisťovne sa čoskoro prehupnú do straty. A tá môže byť veľká.
Riskujeme, že obeťou politickej agendy budeme my všetci. Toto považujem za extrémne nezodpovedné.
Stratu by museli pokryť z vlastných zdrojov. To však nemusí byť možné. Napríklad holandský vlastník spoločnosti Union bude mať sotva záujem dotovať zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Zatiaľ čo štátna VšZP bude pohodlne financovaná z daní občanov, a nebude musieť znižovať rozsah svojich služieb, dve súkromné poisťovne už takú komfortnú pozíciu mať nebudú. Buď navýšia svoj kapitál, alebo znížia rozsah poskytovaných služieb.
Takýmto nekalým spôsobom plánuje minister M. Krajčí vytlačiť z trhu súkromné poisťovne. Minister pravdepodobne dúfa, že hodnota poistného kmeňa súkromných poisťovní rýchlo poklesne a štát ho lacno skúpi. V normálnej krajine by za takúto manipuláciu trhu išiel do basy.
Vláda by hodila cez palubu 40 percent občanov.
Všetci poistenci by sa nakoniec mali dostať do štátnej poisťovne, ktorá by sa bez konkurencie stala ešte neefektívnejšou. Už by to neboli stovky, ale postupne miliardy eur putujúcich do čiernej diery.
Ak by vláda návrh ministra Krajčího schválila, v konečnom dôsledku by sa tým ohrozila zdravotná starostlivosť pre viac ako dva milióny ľudí.
Štvrtkové rokovanie vlády o navýšení kapitálu VšZP bolo nakoniec prerušené. Už čoskoro sa dozvieme, či v koalícii prevládne zdravý rozum a odborná diskusia nad aroganciou moci a populizmom s nezvratnými následkami.
- Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky
VšZP mala od roku 2016 problémy s výškou vlastného imania, čo bolo následkom rekordnej straty predchádzajúceho roku. Napriek tomu, že sa jej medzi tým podarilo dostať z ozdravného plánu a držať hospodársky výsledok v plusových číslach, k dnešnému dátumu sa jej nepodarilo vytvoriť dostatočné rezervy, aby bola pripravená na “zlé” roky. Ministerstvo zdravotníctva preto ešte v počas rokov 2017 až 2019 uvažovalo o navýšení základného imania VšZP. Téma kapitálového vkladu nie je preto “novinkou”. Pôvodný zámer však bolo udržať hospodárenie VšZP v plusových číslach a využiť kapitálový vklad na jej stabilizáciu.
Situácia je však tento rok odlišná. Korona kríza spôsobila výpadok príjmov poisťovní, ktorý bol vyšší ako ich pokles vo výdavkoch (lebo sa zjednodušeno neliečilo toľko pacientov). Ak sa teda nenavýši výber poistného, buď cez výber od ekonomicky aktívnych alebo cez platbu od štátu, tak hospodársky výsledok poisťovne bude záporný. Odhadujem ho niekde v okolí mínus 60 až 80 mil. EUR. Navýšenie imania VšZP o 300 mil. EUR pri strate VšZP nepomôže, nakoľko nevstupuje do hospodárskeho výsledku daného účtovného roku. Inak povedané, toto extrémne dofinancovanie nepomôže VšZP sa „nadýchnuť“ ani poskytnúť lepšiu či viac zdravotnej starostlivosti.
VšZP teda skončí účtovný rok v strate, pričom na základe ich obchodno - finančného plánu plánovali malý zisk. Plány poisťovní záväzne schvaľuje ÚDZS, ktoré je povinné v prípade výraznej odchýlky od plánu vynútiť ozdravný plán pre danú poisťovňu. 60 až 80 mil. odchýlka smerom do straty, je výrazná odchýlka. Som preto názoru, že ak ÚDZS bude môcť konať objektívne a nezávisle, tak budúci rok vynúti ozdravný plán od VšZP. Ozdravný plán = úspory, často na úkor dostupnosti starostlivosti. Navýšenie kapitálového vkladu je preto len jedna strana mince a takouto formou aj nešťastný krok.
Autori tejto myšlienky si preto asi myslia, že „vyhraj voľby a ÚDZS poslúcha“ alebo nezvážili dosahy ich krokov, alebo im to je proste ukradnuté.
Treba si však uvedomiť, že ak sa dofinancovanie rieši na takejto ad-hoc báze, bez verejnej debaty, materiálom predloženým na vládu minúty pred rokovaním, tak to výrazne zvyšuje nestabilitu v sektore. Korona kríza sa logicky dotkla všetkých poisťovni, nie len VšZP. Som názoru, že pokiaľ sa nedofinancuje sektor aj cez platbu za poistencov štátu ktorá pôjde všetkým poisťovniam, tak sa môže ohroziť starostlivosť pre takmer 40% občanov (poistencov ostatných poisťovní).
Je známe, že oslabenie súkromných poisťovní je agendou oboch ministerstiev, ale takéto veľké kroky treba vykonávať po verejnej diskusií, s jasným harmonogramom, plánom či dopočítaním hodnoty za peniaze. Rozhodne nie takto na „piráta“. Riskujeme totiž, že obeťou politickej agendy budeme my všetci. Toto považujem za extrémne nezodpovedné.
Neviem taktiež ako vznikla suma 300 mil. EUR. Nemyslím si, že niekto vie. Ak sa pozrieme na rozpočet, očakávané a prezentované výpadky na výdavkoch a daňové prognózy od kolegov z ministerstva financií, tak sa k 300 mil. EUR nedopracujeme. Predložený materiál vôbec nevysvetlil túto sumu, ani jej účel, čo len ďalej prehlbuje dôveru voči takémuto opatreniu.
VšZP má nové vedenie, ktorému verím a vykazuje veľmi pozitívne odborné aj manažérske črty. Verím, že ak by sa dofinancoval rezort férovo – cez poistencov štátu, tak VšZP zvládne situáciu sama, férovo a transparentne.
- Dušan Zachar, analytik INEKO
Návrh na navýšenie základného imania VšZP o kolosálnych 300 miliónov eur, ktorý je predložený na vláde, predstavuje neprimeraný zásah štátu do fungovania pluralitného systému verejného zdravotného poistenia na Slovensku. Ak by vláda týmto spôsobom chcela v dôsledku výpadku príjmov pre koronakrízu dofinancovať len VšZP a zároveň chcela sanovať jej tohtoročnú stratu, tak tým okrem nerovného, diskriminačného prístupu k zdravotným poisťovniam hádže cez palubu vyše 40 percent občanov, ktorí sú poistení v súkromných zdravotných poisťovniach, čo môže byť vyhodnotené ako protiprávny postup.
Obávam sa, že predloženým materiálom sa mentálne nebezpečne blížime k naplneniu určitých snáh niektorých vládnych politikov o vyhladovaní súkromných zdravotných poisťovní, ktorým by sa malo začať neoplácať poskytovať ľuďom verejné zdravotné poistenie, čo by ich následne malo motivovať odísť z trhu. Je to zaslepenosť, krátkodobé uvažovanie a odklon od poskytovania najvyššej hodnoty za peniaze pre spoločnosť.
Naopak, neustálym dotovaním stratových činností zo strany štátu, bez prijímania adekvátnych reforiem smerujúcich k vyššej kvalite a efektívnosti verejných služieb a pri navodzovaní dojmu bezodného pohára (VšZP „nerobí rozdiely a každému poistencovi zabezpečuje potrebnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, koľko stojí“ a „bude schopná reflektovať na požiadavky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti“ (zdroj: vládny materiál)) sa populizmom a tzv. morálnym hazardom rútime do priepasti dlhodobej prinajlepšom stagnácie zdravotníctva.
Inštitút INEKO realizuje projekty, ktoré podporujú o.i. aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union. Nemajú žiaden vplyv na obsah výstupov a komentárov inštitútu INEKO.
- Upozornenie
- Vydavateľstvo NMH, ktorého súčasťou je aj TREND, rovnako ako zdravotná poisťovňa Dôvera, sú vlastnené spoločnosťou Penta Investments
