Pravidelné opakovanie volieb ešte nezaručuje demokraciu. Tí, ktorí to vedome zle chápu alebo ignorujú, sú tí, ktorí chcú v poslednom čase vidieť „neliberálnu demokraciu“ len ako výraz jednej a tej istej ústavnej tradície. Zostávam presvedčený o tom, že demokracia je liberálna - alebo nie je.
Táto vnútorná sila našich demokracií je v súčasnosti testovaná. Okrem vonkajších výziev, ktoré predstavujú autoritárske protimodely, fascinácia ktorými prenikla hlboko do našich vlastných spoločností, existujú aj útoky zvnútra, ktoré nás nesmú nechať ľahostajnými. Útoky na náš demokratický verejný priestor.
Hlasné menšiny používajú aj u nás nástroje digitálnej manipulácie, aby demokraciu spravili opovrhnutiahodnou. Nemali by sme bagatelizovať polarizáciu, brutalizáciu jazyka, tichú, ale efektívnu manipuláciu s našimi verejnými diskusiami v newsfeeds a v stĺpcoch komentárov na sociálnych sieťach - s tým nemôžeme súhlasiť!
Naliehavá potreba dialógu
Keď zmizne nadstranícke premosťovanie, ochota spolupracovať s politickými konkurentmi, keď sa kompromis označí za zradu, keď sa rešpektovanie postoja ostatných - zásadný pohľad na to, že aj ostatní môžu mať pravdu - utopí v kriku po výlučnosti; keď starostovia rezignujú, pretože už nedokážu znášať útoky na internete, keď nemecký prezident musí vytvoriť internetovú sieť na pomoc ohrozeným miestnym politikom, keď sa z jazykového násilia na internete v krátkom čase stane fyzické násilie na ulici, potom je zrejmé, ako sa táto polarizácia stáva záťažou pre demokraciu!
O to naliehavejšie potrebujeme aj silné, dôveryhodné a nezávislé médiá, ktoré informujú, vzdelávajú a hodnotia. Ich fungovanie nie je založené na tom, aby ďalej roztáčali každodennú špirálu rozhorčenia.
A preto nám musí byť všetkým jasné: každý, kto útočí na novinárov a zakazuje slobodným médiám hovoriť, kto šikanuje univerzity a chce diktovať verejnú mienku z ministerstiev a straníckych centrál, zatína sekeru do dôvery v našu demokratickú verejnosť a podkopáva demokraciu - a s ňou hodnoty, ktoré sme urobili spoločným základom Európskej únie.
Vzájomná dôvera občanov v demokracii
Na záver, ak by som mohol pridať tretí aspekt pre našu diskusiu o dôvere v demokratické inštitúcie a dôvere vo verejný priestor na debatu, bola by to - veľmi jednoducho - naša vzájomná dôvera ako občanov.
Táto vzájomná dôvera sa v demokracii prejavuje mnohými spôsobmi - predovšetkým však v chápaní potreby obmedziť vlastnú slobodu, aby sa v prvom rade umožnila sloboda ostatných. Takto sme to znovu zažili obzvlášť v najťažších mesiacoch pandémie.
Znepokojuje ma, keď sa dnes v mnohých demokratických spoločnostiach táto základná dôvera zmenšuje, ak dochádza k bujnejúcej polarizácii, ak je politický oponent stále viac stigmatizovaný ako nepriateľ. To je otravou nielen pre politický diskurz, ale strácame tým tiež úsudok o základnej hodnote pokojného odovzdania moci. Demokracia však znamená vládnuť dočasne.
(Z vystúpenia nemeckého prezidenta na diskusnom fóre Globsecu v Bratislave 2. septembra 2021)
