Debata o otváraní obchodov v nedeľu je ideologická. Čo tak otvoriť len na pár hodín?

Spolu s tým, ako si čoraz viac zvykáme na veľké sobotné nákupy, sa nenápadne začala diskusia o tom, či nenechať v nedeľu zatvorené obchody aj po koronakríze.

Na jednej strane stojí Sulíkova paradigma slobody spotrebiteľa a predajcu rozhodnúť sa, kedy a či vôbec chcú nakupovať a predávať, na druhej strane stoja zasa argumenty kresťanských politikov Matoviča či Krajniaka, že v nedeľu by mali zamestnanci obchodov ostať doma s rodinami. Pôvod tohto tvrdenia sa však nedá aspoň nepriamo neodvádzať od kresťanskej dogmy svätenia a odpočívania v siedmy deň.

Skúsme pridať do tejto, zatiaľ skôr ideologickej, debaty aj niekoľko ďalších argumentov.

Podpora verejnosti

V prvom rade, zákaz maloobchodného predaja v nedeľu má vysokú podporu vo verejnosti. Prieskum agentúry Focus spred dvoch rokov ukázal, že asi dve tretiny ľudí by s tým nemalo problém. Dokonca 80 % prijalo kladne obmedzenie predaja cez sviatky, ktoré vláda schválila už dávnejšie.

Dnes by pravdepodobne podpora pre nedele bez nakupovania mohla byť ešte vyššia. Pomáha tomu koronakríza. Ľudia si jednoducho za niekoľko mesiacov na nový stav zvyknú a prispôsobia tomu svoje nákupné návyky. V čase, keď sa bude reálne hlasovať o trvalosti tohto opatrenia, bude už aktuálny stav prakticky novým statusom quo. Preto, ak sa chce Sulík vrátiť k svojim nákupným nedeliam, mal by sa poponáhľať. Čas hrá proti nemu.

Nedeľný zákaz podporujú už dlhodobo aj odborári či cirkev. To nie je prekvapujúce. Čo je však zaujímavé, najnovšie ho už pripúšťajú aj veľkí obchodníci. Ak boli uplynulé týždne pre nich v tomto smere akýmsi testom, tak hlavné zistenie je, že tržby im vôbec neklesajú. Možno však jasajú predčasne, až návrat do normálu lepšie preverí túto hypotézu.