Damoklov meč spadol pred ôsmimi rokmi. Rusko zaútočiť nepotrebuje, aj strach je výhra

Rusko historicky považuje Ukrajinu nielen za svoj zadný dvor, ale aj za širšie pohraničie, nevyhnutné pre úspešnú obranu krajiny. Umiestnenie síl NATO v bezprostrednej blízkosti najhustejšie obývanej a najdôležitejšej časti Ruska je považované za hrozbu.

Tá sa, pochopiteľne, odráža aj v ukrajinských obavách. Prepočty rozviedok síce tvrdia, že súčasná sila ruskej armády v regióne by bola na dobytie krajiny nedostatočná, umožnila by však obsadenie kľúčových miest. Rusko má navyše výhodu vzdušnej sily, ktorá sa mu osvedčila v Sýrii a Čečensku. 

Ukrajina, naopak, zaostáva v protivzdušnej obrane – v snahe zamedziť ďalšej eskalácii nepreukázali jej spojenci ochotu zásobovať krajinu raketovými systémami. 

Večný sľub členstva 

Možnosť vstupu Ukrajiny do NATO predstavuje dlhodobo nedosiahnuteľnú ambíciu. Na Bukureštskom summite v roku 2008 organizácia neposkytla Ukrajine integračný plán. Sľuby Georgea Busha a Lecha Kaczynského jej však poskytli nádej. 

Tá sa stratila po ruskej anexii Krymu a vypuknutí vojny na východe krajiny. Je nepredstaviteľné, že by aliancia prijala štát, ktorý by v tom momente aktivoval jej obranné záväzky. Podobný problém postihuje aj možnosť jej členstva v EÚ.