Bolo studené ráno a na mesto padal čerstvý sneh. V januári 2008 finančná kríza naberala na obrátkach na celom svete a Londýn nebol výnimkou. Akciové trhy sa prepadávali o viac ako 10 percent týždenne. Vtedy som pracoval na Canary Wharf – vo finančnom srdci Londýna.
Cestou do prace som si všimol skupinu asi 50 ľudí, ktorí hádzali snehové gule po všetkých prichádzajúcich zamestnancoch jednej z najväčších svetových bánk. Hneď ako som prišiel k svojmu pracovnému stolu, zapol som si správy, kde ukazovali podobné protesty proti bankám z celej Británie.
Occupy a iné protesty
V kancelárii sme sa bavili na tému, prečo si protestujúci vybíjajú zlosť na radových bankových pracovníkoch. Veď tieto banky sú len priamym nástrojom finančnej politiky štátu, hovoril som si.
Do šiestich mesiacov sa protesty objavili aj v New Yorku pod názvom Occupy Wall Street. Mileniáli tam v podobnom duchu protestovali kvôli dopadom finančnej krízy v USA. Podobné protesty sa neskôr rozniesli do celého sveta.
Kríza 2008 bola hlavným spúšťačom nepokojov, ktoré trvajú až do dnešného dna. Ekonomické problémy sa neskôr zmenili na sociálne problémy a tie následne vyvolali nespokojnosť s politickou situáciou a establišmentom.
Rast nespokojnosti už pred koronakrízou...
Kým do roku 2008 sme počúvali o protestoch sporadicky v desiatkach prípadov ročne, od roku 2009 tento počet narastal na stovky ročne a v roku 2018 sa udialo viac ako 230 protestov, štrajkov, či demonštrácii. Rok 2019 tento počet viac ako zdvojnásobil a dostal sa do temer 150 krajín sveta.
Či už ide o protesty za demokraciu alebo proti jej deformácii, alebo ide o témy náboženské, environmentálne, protimigračné, dôvodov pribúda čim ďalej tým viac. Podľa štúdie OSN z minulého roka mal tento trend pokračovať aj v roku 2020 s nárastom o 40 percent. Tento odhad bol založený na situácii medzi rokmi 2010 – 2019. V čase relatívneho pokoja a hospodárskeho rastu…
…a potom prišiel február 2020 a s nim šíriaca sa pandémia Covid-19. Ľudia sú doma. Zaužívané makroekonomické a sociálne modely sú výrazne naštrbené. Medzinárodný obchod je vo väčšom ako 70-percentnom prepade. Ľudia nenakupujú, firmy znížili výrobu a nefunguje medzinárodná doprava. Akú vlnu protestov môžeme teda očakávať po tomto období?
Pozor na to, čo chceme
Vyzerá to tak, že bude menej práce, ktorá zároveň bude aj menej platená. Ceny potravín a základných surovín sa budú zrejme zvyšovať. Takisto aj dane a poplatky; kvôli zvýšeným nákladom štátneho aparátu.
Či to bude trvať šesť alebo deväť mesiacov, dovolím si tvrdiť, že vlna protestov, ktorá príde po súčasnej kríze, bude mnohonásobne silnejšia. Dostane sa do väčšieho množstva štátov a postihne temer každú vrstvu spoločnosti…
Aké budú výsledky týchto protestov? Použijem citát môjho obľúbeného českého spisovateľa Egona Bondyho: „Najhoršie na revolúcii je, keď sa revolucionári dostanú k moci“ … A preto dobre zvážme, čo chceme danými protestami dokázať. Zastaviť a zničiť je ľahké a rýchle. Vybudovať a vyriešiť je oveľa ťažšie a trvá to omnoho dlhšie…
