Čo vyčerpalo Jaroslava Naďa? Krátka poznámka o politike s kosákom a kladivom

Končila sa mi práve dovolenka, keď som sa dočítal, že Jaroslav Naď uvažuje o odchode z politiky, že má toho plné zuby a uvažuje, čo ďalej.

Jaro Naď z politiky neodíde, určite nie teraz, táto poznámka sa pokúsi objasniť prečo.

Podstatou Naďových výrokov totiž nie je osobná rezignácia, ale dva útoky. Ten prvý sa týka Richarda Sulíka a druhý poslanca Juraja Krúpu. A význam dodáva odkaz, že on je lojálny.

V prvom rade: návrh na termín predčasných volieb je jediné racionálne riešenie politickej krízy. Je nepodstatné, či o tom Sulík svojich (bývalých) koaličných partnerov presviedčal, alebo nie. Je to logické riešenie krízy, pri ktorej vláda stratila väčšinu. A ona ju stratila, respektíve stále nanovo dokáže stratiť, pretože nedokáže vyriešiť jej príčinu. Igor Matovič sa v tom takmer dokonale podobá na Vladimíra Mečiara – s ním vládnuť nejde, bez neho tiež nie.

Vláda nemá od 1. septembra väčšinu, kvôli podmienke SaS. Riešenia, ako pokračovať vo vládnutí, sú dve, no ani jedno trvalé. Bez ohľadu na to, či do vlády príde Taraba s Kuffovcami, alebo Matovič so Sulíkom odídu z vlády, krajina beztak smeruje k predčasným voľbám. Viedla k tomu okrem iného aj politika Jara Naďa. Ale o tom až za moment.

Podstatou Naďovho výroku teda nie je nárek nad zúfalstvom slovenskej politiky, ale ďalší útok na Sulíka. Jaroslav Naď je v tom „lojálny“.

Druhá poznámka sa týka Juraja Krúpu.

Ide o najbližšieho človeka v politike, ktorého Naď mal. O svete, vojne a mieri si myslia to isté, ale o slovenskej politike nie. Poslanec Krúpa navyše použil padák, ktorý minister Naď nemá. Dá sa povedať, že Krúpa si práve predĺžil politickú kariéru, zatiaľ čo Naď zostal „lojálny“.

Konflikt medzi Naďom a Krúpom sa odohral už predtým a neverejne, pri spore o prehlasovaní prezidentkinho veta na zasadnutí klubu. Naď vtedy od Krúpu žiadal, aby hlasoval proti svojmu svedomiu, za to, že je v politike. Že bez neho a Matoviča by tam nebol. Aby bol „lojálny“.

Krúpa to odmietol a preskočil do SaS.

Naď stratil spojenca a získal hlavného konkurenta. Krúpa totiž reprezentuje na vlas rovnaký typ proamerického atlantizmu ako Naď. Verbálne menej militantný, obsahovo totožný. Sú to neokoni, ktorých každá ďalšia medzinárodná kríza len utvrdzuje v politike, ktorá tieto krízy dlhodobo vytvára.

A čo teda vyčerpalo Jara Naďa?