Čo spája a čo rozdeľuje Ficov Smer a Pellegriniho Hlas

Nedávna protivládna demonštrácia v Prahe, kde sa neočakávane zišlo na Václavskom námestí odhadom sedemdesiat až stotisíc ľudí širokého názorového spektra, inšpirovala aj stranu Smer. Robert Fico začal zvolávať protest podobného širokospektrálneho charakteru, na ktorý by mali prísť všetci bez ohľadu na vzájomné rozpory, a ak by mala byť prekážkou celospoločenského protestu jeho osoba, tak je ochotný vzdať sa aj svojej účasti na pódiu.

Smer sa k takejto aktivite odhodlal napriek tomu, že jeho nedávna košická demonštrácia pred ústavným súdom nenaplnila kritériá masovej akcie. Lenže Smer nemá veľmi čo stratiť, dokonca ani vtedy nie, ak sa mu opäť nepodarí priviesť tentoraz pred Prezidentský palác desaťtisíce ľudí. Pretože keď už nič iné, Smer si potvrdí svoje akčné opozičné líderstvo a v očiach sympatizantov zožne ocenenie minimálne za snahu.

Ten, kto v tejto chvíli môže mať dilemu, je Pellegriniho Hlas, pretože verejná ponuka Smeru, aby sa všetci zúčastnili na demonštrácii proti neschopnej vláde, môže byť sympatická jeho voličom, zároveň je však ťažko prijateľná pre vrcholných predstaviteľov Hlasu snažiacich sa o odlíšenie od bývalých kolegov zo Smeru a ešte viac o jednoznačnú dištanciu od Republiky, ktorá sa k účasti na proteste už prihlásila.

V Hlase sú si iste vedomí toho, že z akéhokoľvek výraznejšieho spoločného opozičného postupu so Smerom budú mnohí vyvodzovať aj ich budúcu koaličnú spoluprácu. A Hlas by v tomto ohľade rád zostal nečitateľný. Avšak aj tichá neúčasť na utorkovom proteste môže Hlasu spôsobiť vrásky.

Pretože špeciálne Smer neopomenie všetkými kanálmi, ešte viac než doteraz, šíriť obraz budúcej vlády Hlasu s Progresívnym Slovenskom a SaS, čo Hlasu môže škodiť. Toto všetko je napokon súčasťou už začínajúcej predvolebnej propagandy a taktiky, ktorá sa bude ešte všelijako vyvíjať, a najhlasnejšie sa do nej už teraz zapojil Matovič svojím nenávistne plačlivým krikom o budúcej vláde mafie, rozumej Hlasu a Smeru.

Ten, kto má na mysli Pellegriniho výrok, že nebude sedieť s Ficom vo vláde, by mohol predpokladať, že predsa len existujú akési morálne alebo osobné bariéry, ktoré bránia ich spolupráci. Sú však aj iné argumenty, z ktorých sa dá usudzovať, či sa Hlas a Smer po voľbách ocitnú v jednej koalícii. K nim určite patrí pripomenutie, z akých dôvodov sa vlastne Pellegrini a ďalší po parlamentných voľbách, v ktorých ešte kandidovali za Smer, od svojej materskej strany odčlenili.

Oni, vtedy aj dnes, by iste radi živili dojem, že išlo o ich nesúhlas s politikou Smeru, čiže o akési hodnotové príčiny. To by sme však museli stratiť pamäť, aby sme im celkom uverili.

V roku 2017 som na sneme Smeru v kritickom prejave vysvetľoval delegátom, prečo som sa vzdal funkcie podpredsedu strany a v čom vidím nedostatky jej politiky. Silný potlesk delegátov som síce mal, ale nasledovateľov ústupu z funkcií už nie. Peter Pellegrini dokonca o niekoľko mesiacov postúpil v hierarchii Smeru vyššie, keď sa stal premiérom. A pripomeňme, že až po tomto povýšení začalo očividne rásť napätie medzi ním a Ficom; boli to však konflikty mocenské a kompetenčné, nie hodnotové a ideové.