Kým slovenská vláda vytvára čoraz väčší zmätok v opatreniach a nariadeniach, ľudia vedú siahodlhé diskusie o opatreniach, ktoré by sami implementovali a považujú ich za najlepšie na svete.
Často pritom vychádzajú z myšlienok alternatívnych či jednoduchých riešení, ktoré šíria dezinformačné médiá.
Samozrejme, tie vládne sú zlé a zlý Matovič to všetko pokazil. Prirodzene. Môžeme byť nahnevaní a nemusíme s vládou súhlasiť. Naopak, buďme maximálne kritický, ale skúsme to robiť konštruktívne.
I. Matovič ľudí sklamal
V oblasti riešenia epidémie nemá nikto z nás žiadne skúsenosti. Dokonca ani samotní skutoční epidemiológovia na Slovensku. Nikdy sme u nás podobnú situáciu s riešením pandémie nemali. To, čo poznali epidemiológovia a hygienici ako teóriu svojej expertízy na papieri, dnes musia realizovať v realite.
Čo nám chýba? Povedať, že na nejakú tému skutočne nemáme jasný názor a naozaj nevieme, ktoré riešenie je to najlepšie. Jediné čo nám v tejto situácii zostáva, je dôvera. Dôvera v naše úrady, našich epidemiológov a ľudí, ktorí tvoria Pandemickú komisiu a Ústredný krízový štáb.
Tak, ako veríme doktorovi, keď sme chorí a robíme čo nám povie, skúsme veriť aj odborníkom v oblasti riešenia pandémie. Nič iné nám totiž v súčasnej situácii nezostáva.
Rozumiem argumentom, že postava I. Matoviča nie je ideálna forma lídra a jeho správanie a konanie je často iracionálne. Svedčí o tom aj pokles jeho dôveryhodnosti a celkové preferencie OĽaNO.
Z tohto faktu vyplýva aj to, že sklamanie ľudí z premiérovania I. Matoviča prenášajú do extrémnej dôvery alternatívnych médií a dezinformátorov. Počas prvej vlny pandémie sme na základe dát videli, že ľudia verili oficiálnym nariadeniam a skutočným médiám.
Jednoduché riešenia
Druhá vlna ukázala presný opak. Dokonca jedna tretina slovenských učiteľov verí, že očkovanie je len prostriedok k tomu, aby nás „Sorosovci“ a iní vládcovia sveta začipovali. Slovenskí učitelia naviac považujú niektoré dezinformačné weby za vysoko dôveryhodné.
To samozrejme nie je ich vina. Je to dôsledok systému, ktorý zlyháva. Ľudia nemajú čas a dostatok priestoru, aby si informácie overovali. Preto potom naletia jednoduchým riešeniam, ktoré do seba ľahko a na prvý pohľad skvelo zapadajú.
Naša neznalosť danej problematiky nás opäť privádza k jednoduchým riešeniam, ktoré nám predkladajú alternatívci. Hoci dnes nikto nevie, čo je ideálna možnosť riešenia pandémie, každý má doma v obývačke tie najlepšie tromfy, akými by nás dostal z tejto situácie.
Nákaza falošných správ
Pri sto nakazených ľuďoch denne sme na balkónoch tlieskali zdravotníkom a ľuďom v „prvej“ línii. Dnes trieskame baseballovou pálkou na zámok Úradu vlády a Slovanisti sa počas núdzového stavu zhromažďujú na námestiach.
Nákaza falošných a nepravdivých správ sa spoločnosťou vezie, ako samotná choroba. Spoločnosť 21. storočia je zraniteľná práve masívnou formou informačnej vojny, ktorá zneužíva ľudí a ich „negramotnosť“ v oblasti digitálnych zručností. „Veď je to na internete, musí to byť pravda“.
Nikto nevie, aké je ideálne riešenie v súčasnej situácii. Nevieme či je plošný lockdown ideálne riešenie, nevieme či je celoštátne testovanie ten najlepší prístup a nevieme ani to, či povinné uzatvorenie fitnesscentier a gastro prevádzok je dobrý krok z pohľadu šírenia nákazy.
Nerobiť však nič a pozerať sa ako sa nám tu nákaza šíri by bolo veľmi nezodpovedné. Asi sme zabudli na taliansky a španielsky scenár. Ten sa do histórie zapíše ako veľmi zle napísaná divadelná hra, ktorá skončila tragédiou tisícoch mŕtvych. Bohužiaľ scenár je podľa skutočného príbehu. Asi sme si to však pokazili...