Európska centrálna banka (ECB) začala s prípravami na vydanie digitálneho eura. Vyplýva to z jej rozhodnutia, ktoré oznámila minulý týždeň. 

Analýze digitálnych mien centrálnych bánk, označovaných skratkou CBDC, a ich úlohe pri „veľkom resete“ som sa už venoval v tomto článku.

Teraz sa chcem zamerať na to, čo by digitálne euro znamenalo pre slobodu a súkromie obyvateľov 19 krajín eurozóny.

Čo je digitálne euro

Najskôr si definujme, čo je vlastne digitálne euro. Digitálne euro by malo byť elektronickou formou eurobankoviek a euromincí. Aj keď ECB tvrdí, že digitálne euro bude doplnkom fyzických peňazí, som presvedčený, že digitálna forma nakoniec úplne nahradí hotovosť a bude posledným útokom vo vojne s hotovosťou.

V digitálnom eure tiež nevidím žiadnu fin-tech inováciu. S najväčšou pravdepodobnosťou bude fungovať na princípe blockchainu a bude sa podobať štandardným stablecoinom v centralizovanom modele riadenia. Vďaka nekonečnému tlačeniu peňazí sa bude digitálne euro znehodnocovať rovnakou mierou ako súčasné euro.

Prečo teraz?

Je dôležité mať na pamäti, že každá mena na svete bude digitálna. Môžeme počítať s digitálnym dolárom, jüanom aj digitálny jenom. Väčšina centrálnych bánk už avizovala, že zavedie svoje virtuálne peniaze.

Napríklad Čína pracuje na svojom digitálnom jüane (e-CNY) už od roku 2014. V roku 2019 spustili pokusné e-CNY vo viac ako desiatich provinciách. S touto menou si ľudia otvorili približne 21 miliónov osobných peňaženiek a viac ako 3,5 milióna firemných s viac ako 70 miliónmi transakciami, čo predstavuje objem zhruba 5,3 miliárd dolárov. Čína neskrýva svoje ambície, že e-CNY sa bude používať pri cezhraničných platbách a na podporu globalizácie jüanu.

Podobne uvažuje aj Americká centrálna banka Fed, ktorá vyvíja digitálny dolár s inžiniermi z prestížnej MIT. Za Atlantikom sa však nijako neponáhľajú. Sila dolára totiž stále spočíva v jeho postavení svetovej rezervnej meny.

V porovnaní s USA alebo Čínou hospodárstvo na starom kontinente dramaticky stráca svoju konkurencieschopnosť. Napríklad v roku 2008 malo 16 z päťdesiatich najväčších svetových spoločností sídlo v Európskej únii. V súčasnosti je to už iba šesť. ECB je tak pod extrémnym tlakom udržať konkurencieschopnosť eura vo svetovom meradle.

Čo hrozí občanom eurozóny

Po prvé, ECB bude mať úplný dohľad nad našimi financiami. Bude kontrolovať, sledovať a zaznamenávať každú transakciu. Pre súkromie a anonymitu to bude katastrofa.  

Po druhé, digitálne euro bude najefektívnejšou technológiou výberu daní. ECB si bude  môcť automaticky stiahnuť sumu z vašej digitálnej peňaženky. A nielen to. Centrálna banka bude mať možnosť prispôsobiť dane alebo úrokové sadzby rôznym skupinám ľudí a zvýhodňovať jednu skupinu občanov na úkor inej. ECB tak získa absolútnu moc nad monetárnou ale aj fiškálnou politikou.

V neposlednej rade centrálna banka môže obísť celý bankový systém, čo bude pre európske banky pohromou. Prvýkrát by to umožnilo jednotlivcom a spoločnostiam vkladať peniaze priamo v ECB. To nemusí byť taká zlá vec, keďže ľudia banky v obľube nemajú. Avšak ak centrálna banka môže obísť banky ako aj jednotlivé vlády, získa neobmedzenú moc a, obrazne povedané, líška bude strážiť kurín.

Pre tých, čo podporujú silu štátu a myslia si, že centrálne plánované ekonomiky sú správnou cestou, bude digitálne euro splneným snom. Ale pre ľudí, ktorí milujú slobodu a chránia si svoje súkromie, to bude nočná mora.

Kdekoľvek sa pozrieme, všade je zjavné, že strácame súkromie a občianske slobody. Stačí si len spomenúť na udalosti v uplynulom roku.

Za súkromie a slobodu sme tak tvrdo bojovali a teraz ich môžeme navždy znova stratiť.

Rastislav Vasilišin
Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora