Španielsky premiér Pedro Sanchez vyrazil na štvordňovú návštevu Číny a tam predviedol prekvapivý obrat. Náhle vyzýva, aby krajiny EÚ a samotný Brusel prehodnotili uvalenie vysokých ciel práve na čínske elektromobily. Tie platia od tohtoročného júla provizórne, pričom na prelome októbra a novembra majú vstúpiť do platnosti natrvalo, a to na päť rokov.
Španielsky premiér teda teraz vytušil šancu, ako „hodiť vidly" do ich finálneho zavedenia. Peking mu za túto snahu určite tlieska.
Španielsko mení svoju pozíciu z dvoch dôvodov.
Po prvé, chce ďalšie investície čínskych výrobcov elektromobilov na svojom území. Po druhé, obáva sa čínskej odvety za spomínané clá. Peking totiž hrozí, že uvalí nové, odvetné clá na bravčové mäso. Španielsko je pritom najväčším svetovým vývozcom tohto produktu do Číny.
Čína taktiež hrozí, že zavedie nové clá nielen na bravčové mäso či brandy, ale aj na automobily z EÚ s veľkoobjemovými motormi. Takéto clá by v EÚ najviac poškodili Nemecko a Slovensko. Preto je pravdepodobné, že Berlín aj Bratislava podporujú obrat španielskeho premiéra a teraz tiež tlieskajú Španielsku.
Na zablokovanie zavedenia ciel EÚ na čínske elektromobily je potrebný hlas najmenej pätnástich členských krajín Únie.
Otázkou je, či k zablokovaniu naozaj dôjde. Clá majú totiž v EÚ aj početných zástancov. Tí môžu napríklad poukazovať na súčasné kritické podvyužitie európskych výrobných kapacít.
Tretina kľúčových závodov na výrobu áut totiž v Európe teraz beží len na pol plynu alebo ešte menej. Pritom automobilový priemysel tvorí 7 percent HDP Európskej únie a zamestnáva 13 miliónov ľudí.
Prísne emisné regulácie EÚ a hrozba vysokých pokút prinútili európske automobilky rýchlo prechádzať na elektromobilitu, na ktorú neboli pripravené ani ony, ani potrebná infraštruktúra. Celá situácia tak hlavne nahrala „narušiteľom", teda práve výrobcom elektromobilov z Číny a tiež z USA, ktorých vzostup by nikdy nebol taký mocný, keby neexistovala taká vypätá zelená a s ňou spojená dotačná agenda EÚ.
Objavili sa ďalšie problémy.
Najmä relatívne drahá energia, ktorá je síce priamym dôsledkom vojny na Ukrajine, ale dlhodobo aj nezvládnutej energetickej politiky európskych krajín na čele s Nemeckom. Trvalejším problémom je tiež drahá pracovná sila, ktorá je výsledkom jej nedostatku, ale aj prílišnej regulácie trhu práce EÚ a nadmerne silných odborov v krajinách ako Nemecko.
V takomto regulačnom zovretí prirodzené trhové sily a podnikateľské inštinkty jednoducho uhynuli, takže Európe dnes bolestne chýba to, na čom jej automobilový priemysel vyrástol do svetovej excelencie.
- Lukáš Kovanda
- Český ekonóm a autor ekonomickej literatúry je hlavný ekonóm Trinity Bank. V rokoch 2020 až 2022 bol členom českej národohospodárskej rady vlády. Pôsobí aj ako sociálno-ekonomický analytik v Organizácii Spojených národov (OSN). Analyzuje a komentuje makroekonomické otázky, investície a nové fenomény, akými sú zdieľaná ekonomika, kryptomeny a fintech. Sleduje vývoj geopolitickej a ekonomickej situácie vo svete a v Českej republike.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
