Čísla ukazujú tri dôvody, prečo je dobré, že DPH na knihy bude nízka

Kultúra je oblasť, ktorá sa dokáže za seba postaviť. Vidieť to pri sporoch súčasnej ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej s divadelníkmi. Ale aj vo vláde OĽaNO si vtedajšia šéfka rezortu Natália Milanová rýchlo rozmyslela nápad obmedziť povinné kvóty na slovenskú hudbu v rádiách. Úspech v divadle, či hudbe stojí na schopnosti prezentovať sa umením, ale aj vlastnými požiadavkami. Kultúra je skrátka extrovertná. Výnimkou je tichý svet knižníc a kníh ako takých.

Téma zvyšovania DPH na knihy by sotva zarezonovala v spoločnosti, keby sa minister financií Ladislav Kamenický nepustil do nešťastného vysvetľovania, prečo práve knihy majú mať vyššiu sadzbu. Argument, že knihy sú spravidla záležitosťou bohatších ľudí, prirodzene nahneval strednú triedu. Dalo by sa polemizovať o dátach, z ktorých vychádzal.

Treba iný pohľad

Z ekonomického pohľadu by pri téme DPH na knihy boli zaujímavejšie pozitívne externality čítania. V čase silnejúcej závislosti najmladšej generácie na mobiloch a herných konzolách, môžu byť práve papierové knihy dôležitým vyvážením v živote detí. Ak si k nim nájdu cestu. Práve na tejto ceste môže byť cena prekážkou. Neobstojí ani argument, že sú tu knižnice. Aj tie by zvyšovanie DPH doplatili. Všeobecne platí, že vysoká záťaž kníh sa môže štátu vypomstiť dokonca trikrát. Aj preto je dobré, že koalícia ustúpila a zníži DPH pri knihách na päť percent.

Knižnice dokážu vytvoriť vzťah k čítaniu aj u detí, ktoré v tejto oblasti nemajú vzor u vlastných rodičov. Už dlhodobo sú však v zložitej situácii, aj preto, že sektoru chýbajú hlasní ambasádori. V kultúre spravidla sedia v prvých radoch iní umelci. 

Čo však hovoria štatistiky o knižných stánkoch? Počet školských knižníc, ktoré sú spravidla prvé v živote dieťaťa, sa medzi rokmi 2021 až 2023 znížil z 1 531 na 1 516. A  klesá aj objem prostriedkov, ktoré majú na rozšírenie knižného fondu.