Počas tohtoročného fóra China Development sa diskusia zamerala na riziko pádu Číny do obávanej pasce stredného príjmu. Veď len málo rozvíjajúcich sa ekonomík sa úspešne zaradilo medzi krajiny s vysokými príjmami. Bude Čína výnimkou?

Po vyše tridsiatich rokoch, v ktorých krajina dosahovala takmer desaťpercentnú ročnú mieru rastu, sa jej ekonomika prudko spomalila. Dokonca aj vlani bol oficiálne meraný rast iba 5,2 percenta. Čo je horšie, Medzinárodný menový fond odhaduje, že rast Číny do roku 2028 klesne na 3,4 percenta ročne a vzhľadom na jej súčasnú politiku mnohí analytici očakávajú, že jej potenciálna miera rastu bude do konca tohto desaťročia iba tri percentá. Ak sa to stane, Čína sa skutočne ocitne v pasci stredného príjmu.

Navyše problémy Číny sú skôr štrukturálne než cyklické. Okrem iných faktorov je jej spomalenie spôsobené rýchlym starnutím, prasknutou realitnou bublinou, masívnym previsom súkromného a verejného dlhu a posunom od trhovo orientovaných reforiem späť k štátnemu kapitalizmu. Investície poháňané úvermi nadmerne vzrástli, keďže štátne banky požičiavajú štátnym podnikom a miestnym samosprávam. Vláda zároveň potláča technologický sektor a ďalšie súkromné podniky, čím narúša podnikateľskú dôveru a súkromné investície. Zdá sa, že v tomto novom období deglobalizácie a protekcionizmu Čína narazila na limity rastu založeného na exporte. Geopoliticky motivované technologické sankcie Západu obmedzujú rast jej high-tech sektorov a znižujú prílev priamych zahraničných investícií. A kombinácia vysokej miery domácich úspor a nízkej miery spotreby v dôsledku slabého sociálneho poistenia a nízkeho podielu príjmu domácností rast ďalej brzdí.

Čínsky model rastu sa zlomil. Nízke mzdy spočiatku znamenali, že Čína sa mohla spoliehať na jednoduchú výrobu a export a potom začala masívne investovať do infraštruktúry a nehnuteľností. Čínske úrady teraz obhajujú kvalitný rast založený na technologicky vyspelej výrobe a exporte, ako sú elektrické vozidlá, solárne panely a iné ekologické a high-tech produkty, podporené finančnými stimulmi pre už aj tak nafúknuté štátne podniky. Bez zodpovedajúceho nárastu domáceho dopytu, najmä súkromnej spotreby, však nadmerné investície do týchto sektorov povedú k nadmernej kapacite a dampingu na globálnych trhoch. Nadmerná ponuka Číny v pomere k domácemu dopytu už vytvára deflačné tlaky, čím sa zvyšuje riziko sekulárnej stagnácie. Keď bola Čína menšia a chudobnejšia, prudký nárast jej exportu bol na globálnych trhoch zvládnuteľný. Ale teraz, keď je to druhá najväčšia svetová ekonomika, akýkoľvek damping jej nadmernej kapacity bude pokrytý ešte drakonickejšími clami a protekcionizmom zameraným na čínsky tovar.

Čína preto potrebuje nájsť nový model rastu sústredený na domáce služby – nie na tovar, a na súkromnú spotrebu. Podiel služieb na HDP je podľa globálnych štandardov príliš nízky, a hoci čínski politici naďalej hovoria o zvyšovaní domáceho dopytu, zdá sa, že nie sú ochotní prijať fiškálnu ani inú politiku potrebnú na zvýšenie súkromnej spotreby a zníženie preventívnych úspor domácností. Situácia si vyžaduje vyššie dôchodkové dávky, väčšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poistenie v nezamestnanosti, trvalé bydlisko v meste pre vidieckych migrujúcich pracovníkov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k verejným službám, vyššie reálne mzdy a opatrenia na rozdelenie ziskov štátnych podnikov do domácností tak, aby mohli minúť viac.

Zatiaľ čo Čína zjavne potrebuje zvýšiť dôveru súkromného sektora a oživiť rast pomocou udržateľnejšieho ekonomického modelu, nie je jasné, či čínski lídri rozumejú výzvam, ktorým čelia. Zatiaľ čo prezident Si Ťin-pching v poslednom desaťročí dohliadal na návrat k štátnemu kapitalizmu, zdá sa, že premiéra Li Čchianga, známeho trhovo orientovaného reformátora, odsunul na vedľajšiu koľaj. Li nerealizoval zvyčajnú tlačovú konferenciu po nedávnom Národnom ľudovom kongrese ani sa nestretol s celou zahraničnou delegáciou na poslednom Čínskom rozvojovom fóre. Namiesto toho sám Si Ťin-pching hostil menšiu delegáciu zahraničných obchodných lídrov.

Mnohí pozorovatelia poznamenávajú, že po vylúčení trhovo orientovaných technokratov, akými sú Li, bývalý premiér Li Kche-čchiang, bývalý guvernér Čínskej ľudovej banky I Kang, poradcovia ako Liou Che a Wang Čchi-šan a množstvo finančných regulátorov, Si Ťin-pching vytvoril nové stranícke výbory pre hospodárstvo a finančné záležitosti, ktoré nahrádzajú vládne orgány. Obklopil sa poradcami, ako je vicepremiér pre ekonomiku Che Li-feng a nový šéf Národnej rozvojovej a reformnej komisie Čeng Šan-ťie, ktorí sympatizujú so zastaranou dogmou štátneho kapitalizmu. Vznešené vyhlásenia a mantry o reformách a prilákaní zahraničných investícií znamenajú málo. Dôležitá je skutočná politika, ktorú Čína presadí počas budúceho roka a ktorá ukáže, či krajina dokáže obísť pascu stredného príjmu a vrátiť sa na cestu robustnejšieho rastu.

Copyright: Project Syndicate, 2024. www.project-syndicate.org

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora