Čínske akcie sa dnes prepadli najviac do roku 2008

Akciové tituly pevninskej Číny obchodovanej na hongkonskej burze sa v utorok prepadli o 7,3 percenta. Ide o najhlbší prepad príslušného ukazovateľa – Hang Seng China Enterprise Index – od svetovej finančnej krízy roku 2008. Prudko tiež oslabil hlavný ukazovateľ hongkonských akciových titulov – Hang Seng –, ktorý stratil 6,4 percenta. Slabnú tiež čínske akcie obchodované inde vo svete, napríklad v USA.

Ide o najhoršiu reakciu ukazovateľa Hang Seng China Enterprise Index na výsledok vrcholného zjazdu komunistickej strany, konaného raz za päť rokov, od roku 1994, kedy začal byť daný ukazovateľ zostavovaný.

Výsledok by pritom bol zrejme ešte horší, ak by Čína nevykázala prekvapivo solídny údaj k rastu svojej ekonomiky v treťom štvrťroku. Čínska ekonomika od júla do septembra pridala medziročne 3,9 percenta, zatiaľ čo podľa expertov to najskôr mala byť len 3,4 percenta.

Napriek pozitívnemu prekvapeniu z čínskej reálnej ekonomiky teda pevninské akcie obchodované v Hong Kongu zlacneli na svoju najnižšiu úroveň (za celé obdobie od roku 2001) voči americkým akciám zaradeným do hlavného indexu USA, Standard & Poor's 500, vyplýva z agentúry Bloomberg). Koncom roku 2001 pritom Čína bola prijatá do Svetovej obchodnej organizácie, čo je zásadný míľnik jej ekonomického i geopolitického vzostupu posledných desaťročí.

Až príliš hladký priebeh vrcholného zjazdu čínskych komunistov, ktorý skončil cez víkend, je pre trhy zlou správou. Burzy sťahovali dole predovšetkým technologické tituly typu Alibaba. Na zjazde totiž svoju moc upevnil súčasný prezident Si Ťin-pching, ktorý tak bezprecedentne začína svoje tretie funkčné obdobie. Stáva sa tak najdlhšie vládnucim čínskym „kormidelníkom“ od čias Mao Ce-tunga.

Si pritom uplatňuje razantný postoj voči práve technologickým firmám. Jedni si myslia, že tak robia z obavy, aby mu technologickí biznismeni, akým je treba Jack Ma, neprerástli cez hlavu. Iní si myslia, že nechce dopustiť prílišné bohatnutie úzkej skupiny technologických podnikateľov a vrcholných manažérov ich firiem, ktoré by ďalej markantne roztváralo nožnice bohatstva čínskej spoločnosti a zarábalo tak na jej nebezpečnú destabilizáciu.

Prezident Si sa však po zjazde v najužšom vedení politbyra obklopí nielen lojalistu, trhu menej naklonenými pohlavármi, ale aj zástancami tvrdej línie postupu voči covidovej nákaze. Trhy tak padajú aj z dôvodu obavy, že režimová politika nulovej tolerancie covidu nezmierni.

Podľa oficiálnych čínskych štatistík, ktoré však treba brať s istou rezervou, je doterajší tvrdý postup Peking voči covidu účinný. Veď napríklad v Spojených štátoch podľahlo covidu doteraz vyše milióna ľudí. Napriek tomu, že Čína je viac ako štyrikrát ľudnatejšia ako USA, covid si tam doteraz vyžiadal len niečo cez 5 000 obetí. Pritom ak by mal počet covidových úmrtí vzhľadom na ľudnatosť zodpovedať situácii v USA, muselo by byť v Číne týchto úmrtí zhruba 4,2 milióna.

Zástancovia nulovej tolerancie voči covidu sa obávajú, že zmiernenie reštrikcií by mohlo spôsobiť citeľný nárast počtu zomrelých a tiež destabilizovať spoločnosť. Radšej tak volia cestu reštrikcií, ktoré však zapríčiňujú slabší hospodársky rast, čím obmedzujú ziskovosť firiem obchodovaných na burzách pevninskej Číny aj Hong Kongu.

Lukáš Kovanda: Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.