Inflácia nedávnych desaťročí postihla určité kategórie aktív viac než iné. Prudko stúpajúce ceny nehnuteľností drasticky zväčšili ekonomickú medzeru medzi tými, ktorí vlastnia nehnuteľnosti a ostatnými.
Narastajúca nerovnosť je horúca téma v mnohých vyspelých krajinách, najmä medzi mladšími generáciami. Mnohí naznačujú, že vyššie daňové sadzby pre najvyššie príjmové skupiny ľudí by problém vyriešili. Napríklad francúzsky ekonóm Thomas Piketty neobhajuje toto riešenie nutne preto, že by podľa neho zvýšilo príjmy vlád a prerozdeľovalo ich, ale primárne preto, že neúmerne vysoké daňové sadzby pre najbohatších by zabránili predovšetkým rastu príjmov nad spoločensky akceptovateľnú úroveň.
Pred zvážením riešení však musia byť správne identifikované prvotné spúšťače nerovnosti.
Menová politika a inflácia ako kľúčové spúšťače nerovnosti v bohatstve
Centrálne banky na celom svete vo všeobecnosti chcú udržať priemernú ročnú infláciu približne na úrovni 2 percent v strednodobom horizonte. Oficiálne merania inflácie, ako napríklad harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) v Európe, sa zameriavajú iba na tovary a služby spadajúce do kategórie súčasnej súkromnej spotreby. Pokiaľ ostáva inflácia spotrebiteľských cien mierna, centrálne banky môžu realizovať uvoľnenú politiku a zväčšovať peňažnú zásobu na ďalšie politické ciele ako napríklad finančná stabilita a zamestnanosť.
Centrálne banky tak môžu pokračovať v zväčšovaní peňažnej zásoby napriek nadmernej inflácii na trhoch s nehnuteľnosťami a na akciových trhoch, keď napríklad inflácia spotrebiteľských cien ostáva zhruba na cieľovej úrovni. Presne to sa dialo v nedávnych desaťročiach v mnohých vyspelých krajinách.
Európske krajiny, Spojené štáty aj Japonsko to potvrdzujú, hoci s istými črtami špecifickými pre každú krajinu. V Japonsku sa napríklad mnohé z dynamík, ktoré dnes pozorujeme v Európe, odohrali už v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Krajiny eurozóny zažili nadmernú infláciu cien aktív v rozličnej miere a v rôznych obdobiach. Avšak všetky napokon zasiahla počas minulých dvoch a pol desaťročí, keďže menová politika sa stávala čoraz viac uvoľnenou. Európa prešla od internetovej akciovej bubliny k finančným krízam, ku kríze vládneho dlhu a migračnej kríze. Až keď sa počas druhej polovice pandémie Covidu 19 a uprostred prepuknutia vojny na Ukrajine významne zvýšili spotrebiteľské ceny, centrálne banky stupili na brzdu. Zvrátiť účinky tejto menovej expanzie však nebude vôbec jednoduché.
Nasledujúci graf ukazuje, ako rázne sa Európska centrálna banka zapojila do menovej expanzie. Peňažná zásoba M1 sa zvýšila z približne 1,8 biliónov eur v januári 1999 na 11,7 biliónov eur v auguste 2022, kedy začala klesať, keďže ECB upravila svoju politiku.
Od začiatku roku 1999 vyvrcholil priemerný ročný rast M1 na 8,2 percent. Takýto trvalý rast peňažnej zásoby môže byť v princípe absorbovaný buď reálnym hospodárskym rastom alebo rastom dopytu po peniazoch v hotovosti (teda po tezaurácii). Inak musí spôsobiť cenovú infláciu v tej či onej podobe.
Ani inflácia spotrebiteľských cien (2 percentá ročne), ani reálny hospodársky rast (1,3 percenta ročne) sa nepriblížili k miere rastu peňazí. A celá táto medzera sa nedá vysvetliť tezauráciou, teda hromadením peňazí. V skutočnosti dokonca aj pri miernej inflácii okolo 2 percent majú ľudia silné motivácie peniaze radšej míňať než ich držať.
Je tu samozrejmá otázka: Kam sa tie peniaze podeli? Časť odpovede je, že sa dostali na európsky trh aktív a spôsobili infláciu, ktorú oficiálne meranie neberie do úvahy. Najzarážajúcejšie príklady tohto je možné nájsť na realitných trhoch.
- Čo je peňažná zásoba M1?
M1 je kategória peňažnej zásoby, ktorá zahŕňa väčšinu likvidných a ľahko dostupných foriem peňazí v ekonomike. Zahŕňa fyzickú hotovosť a vyplatiteľné vklady na požiadanie a ďalšie bežné účty. Je to kľúčový indikátor používaný na posúdenie úrovne likvidity v ekonomike.
Od zavedenia eura v roku 1999 sa priemerné ceny domov napríklad vo Francúzsku viac než zdvojnásobili. Nemecko zažilo trochu iný vývoj inflácie cien domov. Pred finančnou krízou boli ceny domov stále. Nemecké ceny nehnuteľností začali rásť iba po vypuknutí krízy a s príchodom nekonvenčnej menovej politiky. Odvtedy sa zdvojnásobili.
Ďalším príkladom je index DAX nemeckého trhu s akciami, ktorý sa zvyšoval približne o 4,5 percenta ročne od zavedenia eura. Počas rovnakého obdobia rástla nemecká ekonomika iba približne o 1,2 percenta ročne v reálnom vyjadrení a priemerná inflácia spotrebiteľských cien bola približne na úrovni 2 percent ročne, vrátane nedávneho vrcholu.
Takéto nadmerné nárasty cien aktív majú priame dôsledky na majetkovú nerovnosť. Medzera medzi tými, ktorí aktíva vlastnia a ostatnými, najmä mladšou generáciou, sa zväčšuje. Domácnosti vlastniace finančné aktíva, ktorých ceny nafúkla nadmerná inflácia, sa stávajú bohatšie v porovnaní s ostatnými.
Keďže existujúce rozdiely v bohatstve naďalej rastú, vzostup po sociálno-ekonomickom rebríčku sú čoraz náročnejšie a nahlodávajú sociálnu mobilitu.
Pomer majetku k príjmu je kľúčovým ukazovateľom posudzovania spoločenskej mobility. Nasledujúci graf znázorňuje podstatný nárast pomeru majetku k príjmu vo Francúzsku aj v Nemecku, ktorý úzko súvisí s rastúcimi cenami domov.
Pomer čistého bohatstva k čistému príjmu je kľúčový ukazovateľ sociálnej mobility. Popri cenách bývania ukazuje klesajúcu cenovú dostupnosť vlastníctva domu v čase.
Keď sa zvyšuje pomer majetku, rastie bohatstvo v porovnaní s ročným príjmom. Čím vyšší je tento pomer, tým ťažšie je stúpať po rebríčku bohatstva. Čím vyšší je tento pomer, tým viac rokov trvá pri priemernom príjme dosiahnuť priemernú úroveň majetku v spoločnosti.
Je dôležité si všimnúť, že rastúci pomer majetku k príjmu neznamená, že krajina je reálne bohatšia. Ukazuje len to, že peňažná hodnota bohatstva narástla v porovnaní s ročným príjmom. Ak ceny aktív rastú rýchlejšie ako nominálny príjem, tento pomer rastie aj keď sa reálne nič nezmení.
Obmedzená spoločenská mobilita a jej potenciál k politickým otrasom
Najviac postihnuté týmto vývojom sú domácnosti, ktoré nevlastnia aktíva a preto sú primárne závislé na príjmoch z práce. Sem patrí veľa mladých domácností bez zdedeného majetku. S pomerom majetku k príjmu 3,5, ako napríklad vo Francúzsku v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, domácnosť začínajúca úplne bez majetku, s priemerným príjmom a sporiaca 10 percent ročne, by potrebovala 35 rokov na dosiahnutie priemernej úrovne majetku. Ak však je tento pomer 7, ako v dnešnom Francúzsku, trvalo by to 70 rokov. Domácnosť by musela buď nadpriemerne zarábať, alebo rýchlejšie šetriť a menej spotrebúvať, aby dosiahla priemernú úroveň majetku.
To čiastočne vysvetľuje, prečo sa toľkí ľudia cítia na okraji, opomenutí a myslia si, že systém je voči nim nespravodlivý. Tento jav už je zrejmý v nižšej účasti na vo voľbách najmä u mladšej generácie a v jej úniku k politickým extrémom v mnohých európsky krajinách.
Scenáre
Nepravdepodobný scenár: všetko ide ďalej ako obvykle (pokračovanie v súčasnom stave)
Menová politika zareagovala a vysokú mieru inflácie spotrebiteľských cien v rokoch 2022 a 2023. Keď je inflácia spotrebiteľských cien späť na cieľovej úrovni a rozvrat spôsobený Covidom 19 a vojnou na Ukrajine je prekonaný, by mohli centrálne banky fungovať ako obvykle, pričom vo verejnej politike by sa toho veľa nezmenilo. Tento scenár je však nepravdepodobný, keďže problém nerovnosti veľmi zamestnáva verejnú mienku. Ak menová politika bude opäť expanzívna, posilní to vyššie načrtnuté nepriaznivé účinky – bez akýchkoľvek vyvažujúcich opatrení. Volanie po väčšej rovnosti a férovosti bude ešte hlasnejšie a zvýši tlak na tvorcov politík.
Pravdepodobný scenár: Fiškálne prerozdeľovanie
Európske orgány pripravujú jednotnú a centralizovanú databázu majetku domácností v celej Európe. Táto iniciatíva sa zameria na boj proti zločinu. Aj keď tieto orgány výslovne nevyhlásia úmysel zdaniť majetok, ostáva to ako zrejmá stratégia riešenia rastúcich obáv v súvislosti s nerovnosťou. Elektorát pravdepodobnejšie podporí také fiškálne opatrenia, ak vníma nerovnosť ako zásadne nespravodlivú, čo je preukázateľné a platí, ak nerovnosť pramení z inflácie.
Napríklad v Nemecku existuje zákon o zdanení majetku, ktorý sa neuplatňuje od polovice deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy ústavný súd rozhodol, že je neústavný, lebo porušil princíp rovnosti. Všetky aktíva musia byť zdanené rovnako. Inak majitelia určitých aktív budú zvýhodnení oproti iným. Centralizovaný register majetku by uľahčil rovnaké zdanenie všetkých druhov aktív, a teda pomohol prekonať túto ústavnú bariéru.
Vyššie dane z majetku môžu krátkodobo zvýšiť príjem štátu, ale pravdepodobne povedú k utlmeniu reálnych efektov v ekonomike a zníženiu príjmu štátu v strednodobom až dlhodobom horizonte. Vytvoria silné pohnútky k presunom majetku. Tak, ako sa zmenšuje kapitál (alebo keď rastie pomalšie) kvôli odlivu investícií, reálne mzdy budú mať tendenciu klesať (alebo rásť pomalšie), pričom budú nakoniec škodiť najzraniteľnejším vrstvám spoločnosti. Dlhodobý nárast reálnych miezd a celkovej životnej úrovne je možný iba pri trvalých investíciách do kapitálu. Zdanenie majetku by tento proces obmedzovalo. A predsa je tento scenár pravdepodobný, lebo politici trpia sklonmi ku krátkodobým riešeniam.
Veľmi nepravdepodobný scenár: reforma menovej politiky
Ďalšou možnou reakciou by mohla byť podstatná reforma politiky vedúca k skoncovaniu s inflačnou menovou politikou. Mohli by sme si predstaviť hospodárstvo s miernou cenovou defláciou ako prirodzeným dôsledkom hospodárskeho rastu. Celkové krátkodobé až strednodobé náklady na takúto zmenu režimu sú pravdepodobne považované za príliš vysoké. Politické pohnútky nie sú v súlade s touto možnosťou.
Článok vyšiel pôvodne na webe Gopolitical Intelligence Services AG. Preložil ho Svetozár Gavora, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Karl-Friedrich Israel je docent ekonómie na univerzite v Angers.
Karl-Friedrich Israel bude mať 4. decembra 2024 v Bratislave verejnú prednášku na tému „Dôsledky menovej politiky na príjmovú a majetkovú nerovnosť“, organizovanú Konzervatívnym inštitútom M. R. Štefánika v rámci programu CEQLS. Viac o prednáške, prednášajúcom a o možnostiach prihlásiť sa na prednášku je na webe KI tu.
