V tomto roku by prvýkrát v histórii mohlo na dovolenku do Chorvátska zavítať viac ako milión Čechov. Vlani ich tam odišlo necelých 850-tisíc, čo je po predcovidovom roku 2017 druhý najvyšší počet. Teraz zatiaľ tuzemské cestovné kancelárie hlásia o pätinu až štvrtinu vyšší záujem o zájazdy do tejto destinácie. Takže skutočne nemožno vylúčiť, že do Chorvátska tento rok zavíta na dovolenku viac ako milión Čechov.
V Chorvátsku sa síce oproti vlaňajšku ceny citeľne zvýšili, avšak stále menej ako v Česku. Napríklad potraviny v marci zdražovali v Chorvátsku medziročne o zhruba 17 percent, v Česku ale o bezmála 24 percent. Navyše, česká koruna v uplynulých dvanástich mesiacoch výrazne spevnila voči euru, na ktoré Chorvátsko tento rok prešlo. Ale už vlani sa kurz dosluhujúcej tamojšej národnej meny, kuny, odvíjal od kurzu eura, na ktorý bol v rámci predvstupového mechanizmu ERM II fixovaný.
Koruna je v týchto dňoch a týždňoch najsilnejšia voči euru od roku 2008, čo robí nákupy v Chorvátsku citeľne dostupnejšími ako vlani. Veď sa vlani v lete kurz koruny voči euru pohyboval okolo úrovne 24,50, tento rok by to mohlo byť okolo úrovne 23,30. Keď pripočítame spomínanú slabšiu infláciu v Chorvátsku, z hľadiska Čechov je tam síce drahšie ako vlani, ale medziročné zdraženie je citeľne slabšie, než na aké je Čech z uplynulých mesiacov zvyknutý zo svojej domoviny. Chorvátska medziročná inflácia sa v marci pohybovala okolo 10 percent, zatiaľ čo tá česká je 15-percentná, teda skutočne znateľne vyššia. Slabšie tempo zdražovania v Chorvátsku a najvýhodnejší kurz koruny voči tamojšej mene za posledných 15 rokov sú kľúčovými ekonomickými dôvodmi, prečo Česi tento rok v rekordnom počte mieria práve do Chorvátska.
Nevadí im ani, že samotné zájazdy zdraželi viac ako do ktorejkoľvek inej vyhľadávanej destinácie typu Egypt, Grécko či Turecko. V prípade Chorvátska je zdraženie medziročne až 15-percentné, v prípade ďalších destinácií spravidla jednociferné. Napríklad, nárast cien zájazdov do Bulharska má medziročne dokonca len 5 percent, čo pri 15-percentnej českej inflácii znamená dramatické relatívne zlacnenie – voči väčšine iného tovaru a služieb – už aj tak lacných zájazdov do Bulharska. Tohtoročné zdraženie zájazdov do Tuniska je potom ešte slabšie, totiž len trojpercentné.
Zájazdy do Chorvátska tak zdražujú najmä kvôli zdraženiu leteniek, teda napríklad leteckých palív, ergo energií. Kvôli drahším energiám citeľne zdražuje aj priame vlakové spojenie z Česka. Avšak zdraženie energií či palív sa týka aj ďalších destinácií, ako je spomínané Bulharsko alebo Tunisko. Prečo je teda v chorvátske zdraženie vyššie ako inde? Dôvodom je prijatie eura. Krajina spoločnou jednotnou menou platí od tohtoročného januára.
Prechod na euro chorvátski hoteliéri, vlastníci apartmánov a ďalší tamojší poskytovatelia služieb využili, aby si niečo „prirazili“ k cene nad rámec objektívneho navýšenia nákladov.
V Chorvátsku, aspoň práve v jeho turistickom segmente, sa totiž so vstupom do eurozóny rozmohla takzvaná zisková inflácia. Tak najväčšia švajčiarska banka UBS označuje infláciu, ktorá pramení z nárastu marží a ziskov firiem, napríklad prevádzkovateľov hotelov, a to nárastu na úkor zákazníkov a spotrebiteľov
Firmy, v tomto prípade napríklad chorvátski hoteliéri, totiž „využívajú naratívy, ktorými klientov presviedčajú, aby zaplatili viac,“ uvádzajú analytici banky UBS.
V Česku je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obzvlášť silný naratív, teda akýsi „príbeh zdôvodňujúci zdražovanie“, vychádzajúci z diania práve na Ukrajine a súvisiaceho rastu cien energií alebo aj potravín. Napríklad obchodné reťazce alebo potravinári ním teda môžu zdôvodňovať svoje zdražovanie ešte nad rámec objektívne navýšených nákladov, napríklad tých v podobe drahšieho plynu. Český zákazník taký naratív v uplynulých mesiacoch zjavne mnohokrát akceptoval ochotnejšie ako inde v EÚ. Aj preto plyn pre domácnosti alebo cukor zdražuje v Česku v rámci celej Únie najviac, ako ukazujú dáta Eurostatu z uplynulých dní. Cukor, ku ktorého výrobe treba značné množstvo plynu, zdražuje v Česku medziročne o 98 percent, samotný plyn (pre domácnosti) potom vlani v druhom polroku zdražoval medziročne o 231 percent.
Pre chorvátskych hoteliérov je zase naratívom, ktorým zdôvodňujú svoje nadmerné marže a zisky – oni ziskovú infláciu – práve prechod krajiny na euro. Pritom už pred jeho prijatím celý rad hotelierov a všeobecne prevádzkovateľov služieb v Chorvátsku bežne na eure fungoval a pracoval s cenami v eurách. Chorváti totiž už do 70. rokov nezdieľali voči svojej kune prílišnú dôveru. V eure si tak vo vysokej miere dokonca aj sporili ešte v čase, keď o možnosti vstupu krajiny do eurozóny nemohla byť ani reč. Prijatie eura je teda pre množstvo tamojších firiem a podnikateľov len formalitou, ktorá im nijako náklady nenavyšuje. Euro je im dlhé roky zažitou rutinou. Jeho prijatie však využili práve ako naratív. Ako fabuláciu, prečo si navýšiť zisky. Čechom táto fabulácia ale zjavne nevadí. Možno aj viac ako milión ich Chorvátom na nadmerné zisky rado prispeje. Napriek tomu, že sa doma nad niečím obdobným – v podaní poskytovateľov energií či obchodných reťazcov a ďalších – toľko rozohňujú.
- Lukáš Kovanda
Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
