V Česku sa cena elektriny pre domácnosti vyvíja za posledný rok najpriaznivejšie v celej EÚ. V októbri totiž podľa údajov Eurostatu elektrina medziročne zlacňovala, a to o výrazných 38,2 percenta. Jedinou ďalšou krajinou EÚ, kde elektrina medziročne zlacňuje, je Španielsko (pozri graf nižšie).

Na Malte je jej cena zhodná ako pred rokom. Vo všetkých ostatných krajinách EÚ elektrina pre domácnosti zdražuje, niekedy aj dramaticky. Napríklad v Taliansku medziročne o 199 percent, čo znamená, že je jej cena priemerne prakticky na trojnásobku úrovne vlaňajšieho októbra. V EÚ ako celku elektrina zdražuje, a to medziročne o 38,4 percenta.

Najmä práve z dôvodu poklesu cien elektrina bola inflácia v Českej republike v októbri tretia najnižšia v celej EÚ. Vyplýva to z dát opäť z dát Eurostatu (tu). V samotnom mesiaci októbri totiž ceny v Česku poklesli, a to o 1,1 percenta. Výraznejšie poklesli už iba v Estónsku a v Grécku. Vo väčšine krajín EÚ ceny v októbri naopak rástli. Za celú EÚ predstavuje októbrová inflácia 1,4 percenta.

V porovnaní s októbrom minulého roka stúpli ceny v Česku o 15,5 percenta. To je najnižšia úroveň medziročnej inflácie v ČR podľa metodiky Eurostatu od mája tohto roku. Za celú EÚ predstavuje medziročná inflácia 11,5 percenta.

Takže v medziročnom pohľade je česká inflácia siedma najvyššia EÚ. Avšak aj to značné zlepšenie oproti predchádzajúcim mesiacom, keď inflácia v SR patrila k tým vôbec najvyšším v EÚ. Teraz už má výraznejšiu medziročnú infláciu ako SR napríklad Holandsko.

Kľúčovým dôvodom októbrového poklesu cien, teda deflácie, a výrazného poklesu medziročnej inflácie v danom mesiaci je v ČR zavedenie Úspornej tarify a odpustenie poplatku za podporované zdroje energie. Tieto dve opatrenia samozrejme stoja aj za tým, že elektrina pre domácnosti v Česku v októbri v rámci celej EÚ zlacňovala vôbec najvýraznejšie.

Fakticky teda inflačné tlaky v českej ekonomike nezmiernili, ba naopak, veď podľa štatistiky ČSÚ medziročná inflácia v októbri ďalej oproti septembru narástla.

Lenže časť bremena vyšších cien na seba berie od októbra štát, ktorý ich tak sňal zo spotrebiteľa. A to práve prostredníctvom zavedenia Úspornej tarify a odpustenia poplatku za podporované zdroje.

Z hľadiska výpočtu spotrebiteľskej inflácie sú relevantné tie položky, ktoré hradí práve spotrebiteľ. Pokiaľ ich namiesto neho plne či čiastočne hradí štát, štatisticky príslušné sumy prestávajú byť súčasťou výpočtu spotrebiteľskej inflácie.

Do značnej miery tak ide len štatistickú ilúziu, pretože spotrebiteľ si zníženie nákladov na energie zase zaplatí v budúcnosti, a to aj s úrokmi. Príslušné úľavy – Úsporná tarifa či odpúšťanie poplatku za podporované zdroje – totiž tento rok navýši schodok štátneho rozpočtu.

Ten bude pokrytý zvýšeným požičiavaním štátu, teda dodatočným dlhom, ktorý v budúcnosti však aj s úrokmi splatia daňoví poplatníci – teda spotrebitelia – zo svojich daní.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora