Česká ekonomika sa v tohtoročnom druhom štvrťroku prepadla menej ako drvivá väčšina ďalších krajín Európskej únie. Vyplýva to zo zatiaľ len čiastkových dát za jednotlivé členské krajiny, ktoré k dnešnému dňu publikoval Eurostat.

Česká ekonomika sa síce historicky rekordne prepadla (medziročne o 10,7 percenta), ale väčšina krajín EÚ je na tom horšie. A to vrátane Nemecka (prepad o 11,7 percenta), ktoré svoju ekonomiku v druhom štvrťroku uzavrelo v menšej miere ako Česko. Zatiaľ čo v Česku núdzový stav platil celorepublikovo podstatnú časť druhého štvrťroka, v Nemecku to bolo iba v Bavorsku. Ostatné spolkové krajiny mali len miernejšiu formu krízového režimu.

Zlato
Neprehliadnite

Bohatí ľudia v rekordnej miere požadujú fyzické zlato, boja sa. Hrozí globálny "run na zlato"

Výraznejší prepad než Česko vykazuje tiež Rakúsko (o 13,3 percenta), kde podobne ako v Nemecku začali s pokrizovým otváraním ekonomiky skôr ako v Česku. Nemecko s Rakúskom boli v máji často dávané Česku za príklad krajín, ktoré otvárajú svoju ekonomiku rýchlejšie, a teda postupujú z ekonomického hľadiska menej škodlivo.

Nie je prekvapivé, že výraznejší prepad ako Česko, vykazuje Španielsko (o 22,1 percenta), Taliansko (o 17,3 percenta) či Belgicko (o 14,5 percenta). Tieto krajiny patria k tým, ktoré koronavírusová nákaza v kontinentálnej Európe zasiahla prakticky najviac, či už absolútne alebo relatívne, teda v prepočte na obyvateľa. Napriek tomu je najmä prepad Španielska dejinne úplne mimoriadny. Krajina vykazuje najhlbší štvrťročný prepad, o 18,5 percenta, aký kedy vykázala ktorákoľvek z krajín Európy za celú históriu príslušného štatistického sledovania. Španielsko sa v porovnaní s Českom v medziročnom vyjadrení prepadá dokonca viac než dvojnásobne.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.