Spotreba českých domácností sa v treťom štvrťroku minulého roka, t.j. od júla do septembra, skutočne historicky prepadla. V reálnom vyjadrení - teda po zohľadnení inflácie - ľudia v Česku nakupovali v prepočte na osobu o 7,8 percenta menej tovarov a služieb ako v rovnakom období roku 2021. To je druhý najvýraznejší medziročný prepad od roku 2005, za ktoré obdobie Český štatistický úrad danú časový rad zverejňuje.

Viac, hoci nepatrne, o 7,9 percenta, sa reálna spotreba medziročne prepadla už len v období od apríla do júna 2020. Vtedy sa však Česko stretávalo s prvou vlnou pandémie covidu-19, takže podstatná časť kamenných obchodov, ale napríklad aj reštaurácií bola zo zdravotných dôvodov uzavretá.

Vlani v treťom štvrťroku sa reálna spotreba dramaticky prepadla aj napriek tomu, že obchody už plne otvorené boli. O to závažnejší výsledok je. Potvrdzuje, že usudzovať na kondícii ekonomiky a ochotu spotrebiteľov utrácať len z pohľadu do „plných obchodných centier a reštaurácií“ môže byť značne zavádzajúce.

Nedávne predvianočné obdobie tiež opticky naplnilo mnohé obchody a gastronomické podniky, avšak stále zostáva otázkou, koľko v nich ľudia skutočne míňali. Dnes zverejnené čísla za minulý tretí štvrťrok napovedajú, že sa aj za posledný minuloročný kvartál môžeme dočkať historického prepadu spotreby.

Výrazný pokles reálnej spotreby má na svedomí predovšetkým citeľný pokles reálneho mesačného príjmu v prepočte na obyvateľa, teda finančného príjmu, ktorý zohľadňuje infláciu. V tomto vyjadrení sa príjem v prepočte na osobu znížil medziročne o 5,2 percenta. To je druhý najvýraznejší pokles reálneho príjmu za celé obdobie opäť od roku 2005.

Platy, mzdy aj dôchodky síce vlani v lete medziročne nominálne (číselne) rástli, ale inflácia bola natoľko výdatná, že príjem sa ľuďom v Česku reálne výrazne znižoval. Ešte výraznejšie, o 10,7 percenta, teda vôbec najviac v celej histórii daného časového radu od roku 2005, klesol v medziročnom vyjadrení mesačný príjem zo zamestnania v prepočte na osobu.

Ľudia, ktorí majú svoj všetok príjem zo zamestnania, a nie napríklad z dôchodkov či iných dávok alebo napríklad z prenájmu nehnuteľností alebo držania akcií, si tak reálne pohoršili ešte viac ako populácie ako celok.

K pomerne citeľnému poklesu reálnych príjmov, najmä tých zo zamestnania, dochádzalo už v prvom minulom polroku. Tento vtedajší pokles sa však ešte neprejavil prepadom reálnej spotreby. K nemu dochádza práve až v minulom treťom štvrťroku.

Zdá sa, že počas prvého minulého polroka ešte ľudia v Česku boli schopní svoju reálnu spotrebu navyšovať aj napriek zníženiu reálnych príjmov, a to vďaka úsporám z čias pandémie. Tie nahromadili z dôvodu sporenia v obave z príchodu ešte horších čias, ale aj z dôvodu popísanej jednoduchej nemožnosti nakupovať v celom rade kamenných obchodov alebo napríklad z dôvodu ťažkostí či praktickej nemožnosti – opäť zapríčinenej pandémiou a súvisiacimi reštrikciami u nás aj z zahraničia – voľnočasovo cestovať kupovať dovolenku.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora