Európsky príspevok k spomaleniu zmien klímy vyzerá na papieri veľmi pôsobivo. Od júla sa hovorí o opatreniach, ktorými chce EÚ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu (tzv. plán Fit for 55).

Už oveľa menej však zaznieva, že prechod na zelenú ekonomiku bude veľmi drahý. Problémom bude najmä prechodné obdobie s odstavovaním uhoľných zdrojov či (ako v prípade Nemecka) jadrových elektrární. V energetike sa problém prejavuje už dnes.

Nedostatok vody môže skončiť vypínaním dodávok elektriny

Európa v súčasnosti čelí energetickej kríze s prudko rastúcimi cenami elektriny a plynu. Príklad: podľa agentúry Bloomberg vyskočila cena elektriny v Škandinávii v septembri medziročne až na päťnásobok.

Príčinou je v tomto prípade nedostatok vody, ktorá je kľúčovým zdrojom na výrobu elektrickej energie na severe Európy. Zásobníky vody v severských nádržiach sú pre letné sucho naplnené len do polovice. Ide o najnižší stav hladiny vody v tomto ročnom období za poslednú dekádu.

V dôsledku toho nórsky štátny energetický podnik Statnett SF nedávno vydal vyhlásenie, že bilancia energie sa posunula na 2. stupeň. Pre ilustráciu: postupným zhoršovaním by sa bilancia mohla dostať až na 5. stupeň, ktorý počíta s prídelovým systémom na energiu.

Je to niečo podobné, čo už dnes zažíva Čína. Tam sa kvôli výpadkom dodávok energie zastavila výroba firiem vo viacerých odvetviach. A keďže Čína je najväčší svetový exportér, dôsledkom môže byť nedostatok tovarov a súčiastok pre koncových spotrebiteľov, ale aj priemysel na celom svete. Ten logicky vyústi do ďalšieho zdražovania najrôznejších tovarov.

Európa čelí masívnemu rastu cien

Poďme však späť k Európe. Zimné obdobie je v našom klimatickom pásme obdobím zvýšenej spotreby energií. Severské krajiny dlhodobo patria k čistým exportérom elektriny. Nedostatok vody na severe Európy môže spôsobiť, že sa export obmedzí či zastaví úplne.

To bude znamenať zásah do hospodárenia severských krajín. Nehovoriac, že doterajších importérov severskej elektriny to postaví pred problém. Napríklad Nemecko má samo problém s vyraďovaním jadrových elektrární a aktuálne aj s poklesom výkonu veterných elektrární v Severnom mori.

Škandinávia už siahla po núdzovom dočasnom riešení: obnovila výrobu elektriny v 52-ročnej uhoľnej elektrárni. Zároveň švédska energetická spoločnosť Vattenfall, ktorá patrí medzi energetických gigantov v Európe, presviedča primárne veľkých odberateľov z priemyslu, aby sa počas zimného obdobia snažili čo najviac šetriť energiu.

Ceny energetického mixu zvyšuje aj nedostatok zemného plynu, ktorý sa už prejavil v celej Európe. Spôsobil ho vysoký dopyt po komodite po skončení pandémie, ktorý vidieť primárne v Ázii, ako aj znížené dodávky v USA po hurikáne Ida a zníženie dodávok do Európy z Ruska cez Ukrajinu, vrátane slabého napĺňania zásobníkov. Rastú aj ceny uhlia.

Medzi krajiny najpostihnutejšie energetickou krízou už dnes patria Írsko a predovšetkým Veľká Británia, kde cena zemného plynu podľa spoločnosti S&P Global Platts vzrástla v priebehu jedného roka o astronomických 420 percent.

Existujúcu napätú situáciu by mohla ďalej zdramatizovať prípadná zhoršujúca sa epidemiologická situácia. Dôsledkom by mohol byť vyšší dopyt domácností po energiách. Európska komisia aktuálne predstavila balík nástrojov na boj s vysokými cenami energií. Sú to však len krátkodobé opatrenia, ktoré nič nezmenia na tom, že na dlhodobo vyššie ceny energií si budeme musieť zvykať.

Olívia Lacenová

Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora