Centrálne banky urobili chybu: Fiškálne náklady na kvantitatívne uvoľňovanie zaplatíme všetci

Pri hromadení dlhopisov v priebehu desaťročia kvantitatívneho uvoľňovania (QE) centrálne banky v podstate stavili na to, že úrokové sadzby zostanú na neurčito nízke. Túto stávku prehrali.

Ekonómovia sa zhodujú, že programy centrálnych bánk na nákup dlhopisov predstavujú kvázi fiškálnu politiku, keďže menové orgány financujú svoje nákupy dlhodobých vládnych dlhopisov vydávaním krátkodobých rezerv komerčným bankám. Donedávna to vyzeralo ako dobrý biznis. Zatiaľ čo dlhopisy technicky vynášali málo, náklady na financovanie boli také nízke (-0,5 percenta v eurozóne), že centrálne banky aj tak dosahovali zisky.

S prudko stúpajúcou infláciou, ktorá v mnohých krajinách dosahuje dvojciferné sadzby, však centrálne banky nemali inú možnosť, ako rýchlo zvýšiť úrokové sadzby. To zvýšilo náklady na financovanie, pričom krátkodobé sadzby teraz prevyšujú výnosy dlhodobých dlhopisov. V dôsledku toho centrálne banky čelia stratám na svojich portfóliách.

Tieto straty pravdepodobne tak skoro nezmiznú. Naopak, inflácia sa stala lepkavou, čo znamená, že centrálne banky budú pravdepodobne musieť nejaký čas udržiavať vysoké úrokové sadzby, pričom ich portfóliá budú neustále strácať. Keďže centrálne banky odvádzajú všetky svoje zisky alebo straty do štátnej pokladnice, tieto náklady budú v konečnom dôsledku znášať daňoví poplatníci.

Náklady budú obrovské. Federálny rezervný systém USA bol najtransparentnejší, pokiaľ ide o rozsah očakávaných strát, a odhalil, že hodnota jeho dlhopisov klesne do konca tohto roka až o 670 miliárd dolárov.

Eurozóna môže očakávať, že utrpí podobné straty. Spolu 19 národných centrálnych bánk eurozóny a Európska centrálna banka – teda Eurosystém – držia viac ako 4,2 bilióna eur vo vládnych dlhopisoch, ktoré sú financované približne 4,3 biliónmi eur na účtoch komerčných bánk. Po rokoch záporných sadzieb teraz ECB zvýšila svoju depozitnú sadzbu na 1,5 percenta a finančné trhy očakávajú, že v budúcom roku dosiahne 3 percentá, pričom priemerný výnos jej dlhopisového portfólia je nižší ako 0,5 percenta.

Ak sa depozitná sadzba zvýši na očakávané 3 percentá, vzrastú aj ročné náklady na držbu dlhopisov. Vzhľadom na to, že priemerný výnos dlhopisov je približne 0,5 percenta, treba počítať s ročnou stratou 2,5 percenta. Vynásobte to šiestimi rokmi – váženou priemernou splatnosťou dlhopisov v držbe Eurosystému – a získate kumulatívnu stratu vo výške 15 percent z celkovej sumy, čo je približne 600 miliárd eur. To je takmer veľkosť programu NextGenerationEU v hodnote 750 miliárd eur – najväčšieho európskeho stimulačného balíka, zameraného na podporu pri obnove pandémie a zelenej a digitálnej transformácii.