Cenové stropy na ruskú ropu a európsku elektrinu na obzore. Dokážu sa schváliť a fungovať?

V prvý septembrový piatok sa krajiny G7 dohodli na zavedení stropov na ruskú ropu. Zároveň z Európskej komisie unikli informácie o pripravovanom strope na ceny elektrickej energie. Cenové stropy sa nestali iba termínom týždňa, ale pravdepodobne budú hrať kľúčovú rolu v celej blízkej budúcnosti v snahe potrestať Rusko a zároveň zmierniť následky energetickej krízy. Či to ale dokážu je iná vec.

Cenové stropy na ruskú ropu

„Potvrdzujeme spoločný politický zámer dokončiť a implementovať komplexný zákaz služieb, ktoré umožnia námornú prepravu ropy a ropných produktov ruského pôvodu na celom svete," uviedli ministri financií G-7 v spoločnom vyhlásení. „Poskytovanie takýchto služieb by bolo povolené len v prípade, ak by sa ropa a ropné produkty nakupovali za cenu alebo nižšiu ako je určená širokou koalíciou krajín, ktoré dodržiavajú a implementujú cenový strop.”

Myšlienka cenového stropu na ruskú ropu je v éteri už mesiace. Presadzuje ju americká strana v snahe čo najviac znížiť príjmy Ruska z exportu ropných produktov. Doterajšia stratégia sankcií totiž hmatateľný úspech nepriniesla. Od 5. decembra by sa to však malo zmeniť.

Krajiny G7 sa dohodli, že strop na ruské produkty zavedú do praxe. Jeho zmyslom je, že sa ustanovia maximálne ceny, za ktoré môžu nákupcovia ropu a ropné produkty pochádzajúce z Ruska kupovať. Cena by mala byť iba o čosi vyššia ako je výrobná cena, čo by dramaticky zastropovalo ruské zisky.

Pokiaľ by spoločnosti kúpili ruské produkty za takúto cenu, získali by možnosť ich prepravovať za použitia západných poistení a logistiky. Ak by cenový strop nedodržali, museli by sa spoliehať na iné, omnoho podradnejšie, služby. V teórii vyzerá cenový strop realisticky.

Riziko cenového stropu

Krajiny G7 už medzičasom zaviedli sankcie na ruskú ropu. Znamená to, že nový spôsob cenového stropu by ich neovplyvnil negatívne. Negatívne by však ovplyvnil prepravu ropy a poistenie prepravy, kde si európske spoločnosti vyboxovali výnimku. A práve tu tkvie prvý problém.

Grécke a cyperské lodné firmy prepravujú veľkú časť ruskej ropy. Ak by ich vlády so sankciami súhlasili, situácia by sa pre ne radikálne zmenila. Problém súhlasiť s cenovým stropom bude mať určite aj Budapešť, ktorá oznámila, že ho nepodporí. Najmä nie po tom, ako získala od Ruska ďalšie dodávky zemného plynu. Európska únia samotná tak nemusí dokázať dohodu implementovať.

Ďalším rizikom je vyhlásenie Moskvy, že Rusko nebude dodávať ropu žiadnemu štátu, ktorý schváli cenové stropy. A tu sa pozornosť obracia na Čínu a Indiu, ktoré by z takéhoto niečoho síce teoreticky profitovali, no v praktickej rovine je šanca, že ich príjme Čína mizivá a India tiež nebude mať motiváciu pokaziť si vzťahy s Ruskom. Otázkou je možnosť zavedenia sekundárnych sankcií na ostatné štáty, čo však krajiny G7 zatiaľ nekomentovali.

A neposledným problémom je kontrola takéhoto nariadenia, čo môže byť v praxi omnoho ťažšie realizovateľné, ako sa na prvý pohľad zdá. Ukazujú to aj historické sankcie na irackú či iránsku ropu.

Cenové stropy na elektrickú energiu

Kým zavedenie funkčných cenových stropov na ruskú ropu je nepravdepodobné, zavedenie stropov na európsku elektrickú energiu je pomerne ľahko realizovateľné. Následky sú však neisté.