Index cien potravín OSN UN FAO sa priblížil k rekordu z februára 2011, kedy prudko rastúce ceny obilnín prispeli k vypuknutiu Arabskej jari. Medziročne sa však rast indexu spomalil na 19,5 percent zo 40 percent zaznamenaných vlani v máji.
Vyššie ceny potravín minulý rok spôsobila kombinácia postpandemického hospodárskeho oživenia, problematického počasia a rozpačitých vyhliadok na ďalšiu sezónu. Tú narúšajú meteorologický fenomén La Ninã, problémy dodávateľských reťazcov ťažko skúšané epidémiou, nedostatok pracovnej sily, a v neposlednom rade aj rastúce výrobné náklady v dôsledku prudko rastúcich cien hnojív a fosílnych palív.
Januárový rast indexu FAO potiahli hore najmä ceny rastlinných olejov a mliečnych produktov. Na druhej strane klesla cena cukru. Stabilnou zostala kategória obilnín, keď ceny pšenice mierne zostúpili napriek obavám o dodávky z čiernomorského regiónu v dôsledku rusko-ukrajinského napätia. Ceny pšenice pomohli znížiť pozitívne správy o úrode v Austrálii a Argentíne. Pozornosť si zaslúži aj sója, keď sa očakáva ďalší rast jej ceny podporovaný očakávanou slabšou úrodou v Brazílii, ktorá by mohla byť nižšia až o 20 mil. ton (minulú sezónu dosiahla 145 mil. ton). Nepomáhajú ani nepokoje v Argentíne, ktorá je najväčším exportérom sójových produktov na svete, ani zvýšený dopyt po rastlinných olejoch v dôsledku vysokých cien ropy. Káva Arabica si teraz zobrala čas na oddych po tom, čo sa hodnota jej trhu za uplynulý rok zdvojnásobila. Ide však len o ticho pred búrkou.
Veľká výzva – hnojivá
„Perspektíva rastúcich cien ropy v nadchádzajúcich štvrťrokoch bude naďalej podporovať dopyt po rastlinných palivách. K tomu ešte pripočítajme vplyv vysokej ceny plynu v Európe, ktorá má výrazný vplyv na dostupnosť a ceny hnojív, a máme pred sebou najväčšiu výzvu pre farmárov a koniec koncov aj pre spotrebiteľov, ktorej môžeme čeliť v roku 2022,“ hovorí komoditný analytik Saxo Bank Ole Hansen.
Cena dusičnanu amónneho zdražela počas minulého roka štvornásobne kvôli prudkému zdražovaniu zemného plynu. Ten sa bežne používa ako surovina na výrobu dvoch hnojív na báze dusíka – čpavku a močoviny. 75 až 90 percent nákladov na výrobu týchto typov hnojív ovplyvňuje práve cena zemného plynu, v dôsledku čoho už viacerí výrobcovia v Európe oznámili zníženie produkcie.
Okrem toho Rusko tento týždeň, podľa očakávania, oznámilo dvojmesačný zákaz vývozu dusičnanu amónneho s cieľom zabezpečiť úspešnú domácu sezónu sejby s dostatkom hnojív. Rusko je jedným z najväčších svetových exportérov, vyváža približne 40 percent svojej ročnej produkcie, čo je asi 11 miliónov ton tejto komodity. „Toto rozhodnutie pocítime nielen v Európe, ale aj na Ukrajine, ktorá je významným producentom vysokokvalitnej pšenice, kukurice a jedlých olejov,“ dodáva Ole Hansen.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
