Zlato prvýkrát prekonalo hranicu 3-tisíc dolárov za uncu, čím sa cena štandardnej 400-uncovej (12,4 kg) zlatej tehly, držanej centrálnymi bankami po celom svete, vyšplhala na 1 200 000 dolárov. To predstavuje výrazný nárast oproti 110 000 dolárom v roku 1999. Tento rast posilňuje status zlata ako dlhodobého aktíva na držanie, no zároveň odráža rastúcu globálnu nestabilitu, ktorá zvyšuje dopyt po bezpečných prístavoch, akými sú zlato a do istej miery aj striebro.
„Teraz, keď zlato dosiahlo 3--tisíc, môže nasledovať obdobie vyberania ziskov, ktoré by mohlo spustiť pokles na minulo mesačné maximum 2 956 USD alebo dokonca na 2 930 USD. Napriek tomu však zostáva celkový výhľad býčí, pokiaľ sa globálne riziká výrazne neznížia, čo by mohlo oslabiť momentum a prinútiť špekulantov redukovať svoje futures pozície,” hovorí Ole Hansen, vedúci komoditnej stratégie Saxo Bank, ktorý v známych šokujúcich predpovediach banky predpovedal cenu 3-tisíc dolárov pre zlato už v roku 2023. Hoci priznáva, že časovanie netrafil, jeho predpoveď bola v tom čase veľmi odvážna, nakoľko sa zlato v tom čase obchodovalo okolo 1800 dolárov.
Okrem dopytu po bezpečných aktívach a nákupov centrálnych bánk by malo zlato v súčasnosti podľa odborníka naďalej podporovať aj fiškálna neistota. „Spotové zlato je tento rok o 14 percent vyššie a za posledný rok zaznamenalo nárast takmer 39 percent. Hoci hlbšia korekcia zostáva rizikom, udržiavame však náš nedávno zvýšený cieľ na úrovni 3 300 dolárov,” dodáva.
Výhľad na rok 2025 zostáva silný, aj napriek minuloročnému 27-percentnému rastu. Podporujú ho diverzifikácia zo strany centrálnych bank v podobe zvýšených nákupov zlata s cieľom znížiť závislosť od amerického dolára a štátnych dlhopisov, ako aj znižovanie úrokových sadzieb, čo znižuje alternatívne náklady držby zlata oproti krátkodobým vládnym dlhopisom. Geopolitické napätie, vrátane konfliktov na Blízkom východe a medzi Ruskom a Ukrajinou, spolu s rizikami obchodnej vojny, môžu v roku 2025 tlačiť infláciu nahor, čo tiež zvyšuje atraktivitu žltého kovu. Čínski investori sa obracajú k zlatu v reakcii na rekordne nízke úrokové sadzby na sporiacich účtoch a neistotu na realitnom trhu. Zlatu pomáha aj fiškálna nestabilita, keď rastúce globálne dlhové bremená, najmä v USA, kde nákladné politiky novozvoleného prezidenta Trumpa—vrátane ciel a daňových škrtov—prehlbujú obavy.
Od januára Trump narušil svetový poriadok, zatiaľ čo slabé ekonomické údaje—vrátane klesajúcej spotrebiteľskej dôvery a meniacich sa colných politík USA—znepokojili Wall Street a oslabili dolár. „Výsledná korekcia akciového trhu, ktorú viedli donedávna vysoko rastúce spoločnosti teraz čeliace možnému koncu americkej výnimočnosti, prinútila zahraničných aj amerických investorov hľadať alternatívy,” upozornil Ole Hansen zo Saxo Bank. Tieto faktory zvýšili riziko stagflácie—spomalenie rastu, rastúca nezamestnanosť a zvyšujúca sa inflácia—čo by mohlo prinútiť Federálny rezervný systém zmierniť finančné podmienky. Trhy teraz očakávajú tri zníženia úrokových sadzieb o 25 bázických bodov do konca roka, oproti jednému, ktoré bolo predpokladané v januári.
Pripomína, že správcovia aktív, najmä v západných krajinách, potrebovali silný impulz v podobe spomalenia akciového trhu a ekonomiky, aby sa vrátili k zlatu—a presne to sa teraz deje. „Mnohí z trhu vystúpili v roku 2022, keď zvyšovanie sadzieb Fedu výrazne zvýšilo náklady na držbu zlata, no obavy zo stagflácie a očakávania nižších nákladov na financovanie ich opäť priťahujú späť—hoci zatiaľ opatrne. Tento dopyt sa zdá byť širokospektrálny, pričom fondy presúvajú kapitál z akcií do krátkodobých bezpečných prístavov, ako sú americké štátne dlhopisy a zlato,” zhrnul situáciu expert banky.
