Celkové tržby maloobchodu v auguste poskočili hore, no len vďaka nepotravinovému tovaru

Maloobchodné tržby na Slovensku zaznamenali v auguste 2021 medziročný nárast až o 2,2 percenta. Podľa vyjadrení Štatistického úradu SR si ale maloobchodné tržby polepšili aj oproti augustu 2019, a to o 6 percent. A to v praxi znamená, že obchodníci aktuálne utŕžili viac ako v rovnakom období pred vypuknutím pandémie. 

Slabší predaj v potravinách a hypermarketoch

Kľúčovými hráčmi maloobchodného trhu na Slovensku s podielom tržieb vyšším ako 40 percenta sú nešpecializované predajne, teda hypermarkety a supermarkety. Ich augustové tržby ale zaznamenali na medziročnej báze pokles  o – 2,5 percenta.

Pokles tržieb oproti augustu 2020 zaznamenal aj maloobchod s potravinami, nápojmi a tabakom v špecializovaných predajniach a to o takmer šesť percent.

Ani predajcom v stánkoch a na trhoch sa nepodarilo dosiahnuť tržby z minulého roka a zaznamenali ich pokles o deväť percent.

Rast v e-shopoch a špecializovaných predajniach

Dobrou správou je, že ostatné oblasti maloobchodu zaznamenali v auguste 2021 medziročný nárast tržieb.

Najvýznamnejší nárast, až o 19 percent, potešil predajcov so zariadeniami pre IKT (informačné a komunikačné technológie). Druhý prázdninový mesiac prial aj maloobchodu s ostatným tovarom pre domácnosť v špecializovaných predajniach, ktorý zaznamenal nárast tržieb o vyše šesť percent.

Takmer päťpercentný nárast tržieb evidovali nielen predajcovia pohonných látok, ale aj obchody s tovarom pre kultúru a rekreáciu.

Maloobchod mimo predajní, stánkov a trhu, ktorého súčasťou sú aj e-shopy, zaznamenal vyššie tržby ako vlani o 7,2 percenta.

Rozdiely v porovnávacej báze

Počas tohtoročných jarných mesiacov sme boli „tak trochu zvyknutí“ na rýchlejšie medziročné tempá rastu maloobchodných tržieb. Prečo teda odrazu takéto „spomalenie“ počas prázdnin?

Dôvodom je fakt, že tohtoročné (relatívne) uvoľnené mesiace apríl, máj a jún 2021 sme medziročne porovnávali s obdobím prvej vlny pandémie z roku 2020, ktorá mala významný negatívny dopad na maloobchod či služby. Júl a august 2021 už ale porovnávame na medziročnej báze so silným júlom a augustom 2020.

Zmeny v nákupných zvyklostiach

Pochopiteľne, pandémia celkovo ovplyvňuje nákupné správanie či míňanie Slovákov. V určitých jej etapách zákazníci navštevujú menej častejšie obchody, ale za to ich nákupné košíky sú plnšie – v priemere o 25 percent.

V snahe ušetriť zase v niektorých prípadoch uprednostňujú lacnejšie varianty produktov pred luxusnejšími. V čase pandémie zároveň čiastočne alebo aj úplne obmedzujeme nakupovanie v okolitom zahraničí.

Online verzus návšteva predajne

Niektoré zmeny v nákupnom správaní sa ale ukázali ako dočasné a zbytočne preceňované. Ide napríklad o nakupovanie cez e-shopy.

Mnohé kamenné obchody si kvôli lockdownu vytvorili alebo vylepšili svoje online predajné kanály. No ani tie im ich obvyklé tržby nedokázali vygenerovať.

Zjednodušene povedané, cez online kanál nedokážu predať alebo utŕžiť toľko, ako keď majú otvorenú kamennú prevádzku.

Mnohí zákazníci nákupy posúvali počas lockdownu na neskôr, očakávajúc, kedy budú fyzické obchody opäť otvorené.

Pre veľkú skupinu spotrebiteľov je aj naďalej kľúčovým kontakt s predajcom. Tovar chcú pred nákupom vidieť, ohmatať, vyskúšať, porozprávať sa o ňom. Zakúpený tovar chcú mať taktiež k dispozícii ihneď.

Pre mnohých je zase nakupovanie forma relaxu alebo zážitku. Mnohí spotrebitelia nenakupujú cez online kanál aj kvôli tomu, že položky s nízkymi cenami sa im neoplatia nakupovať kvôli poštovnému alebo poplatkom za doručenie.

Pochopiteľne, online nakupovanie má svoje dôležité miesto v schéme nakupovania. Ale ako sa ukazuje, z dlhodobého hľadiska je ideálne v kombinácii s klasickým nakupovaním vo fyzických prevádzkach.

Hromadenie peňazí na účtoch

Fakt, že slovenskí spotrebitelia mali za čo, ale nemali kde počas lockdownu míňať, sa prejavil napríklad aj rýchlejším nárastom objemu peňazí obyvateľstva na bežných účtoch v bankách.

Odhadujeme, že počas lockdownu (v úvode roka 2021) držali Slováci na bežných účtoch v bankách až pol miliardy eur takpovediac „navyše“.

Nebyť prísnych protipandemických opatrení, Slováci a Slovenky by pravdepodobne minuli spomínanú sumu peňazí v obchodoch, reštauráciách, hoteloch, fitkách, salónoch krásy alebo na kultúrnych podujatiach, ktoré boli zatvorené alebo fungovali iba v obmedzenom režime.

Stravovanie a ubytovanie

V auguste 2021 reštaurácie a pohostinstvá zaznamenali medziročný pokles tržieb o – 2,6 percenta. Mierny nárast tržieb vykázala v auguste oblasť ubytovanie, a to o 0,8 percenta.

Ako gastroprevádzkam, tak aj ubytovacím zariadeniam na Slovensku chýbali počas letných prázdnin turisti zo zahraničia a tento výpadok nedokázali vynahradiť domáci turisti.

Navyše, vlani si mnohí Slováci dovolenku v zahraničí odopreli a rozhodli sa ju realizovať za hranicami nášho štátu až tento rok.

Podstatne menej sa realizuje aj služobných ciest – ako v rámci Slovenska, tak aj tých zahraničných. Tento faktor od začiatku pandémie negatívne pociťujú hotely najmä v Bratislave, prípadne v iných veľkých mestách SR.