Čakacie lehoty u špecialistov môžu byť problémom, poznajú to pacienti po celom Slovensku.

Otázku čakacích lehôt zakotvila aj vláda do svojho programového vyhlásenia

Ako sme na tom dnes? Ako dlho sa v priemere čaká na vyšetrenie u detského gastroenterológa na Slovensku? Zatiaľ to nevieme. Z ambulantnej sféry nemáme veľa údajov, o ktoré by sme sa mohli oprieť, no zmeniť to môže ďalšia elektronizácia. Dôverne poznáme len čakacie lehoty na plánované operácie v nemocniciach a v takzvaných jednodňovkách.

Zdá sa, že otázka zadefinovania nároku pacienta na čakacie lehoty bude jednou z tých, ktorou sa bude zaoberať vedenie rezortu zdravotníctva. Naše očakávania by mali byť realistické.

Preto sme sa pozreli do zahraničia a zmapovali sme, aký čas vyšetrenia garantujú pacientom vyspelé zdravotné systémy v Európe. Prvé sklamanie na úvod: jednoduchá tabuľka nám stačiť nebude.

Fínsko

Ak pacienta nemôžu vyšetriť ihneď, má garantované, že to bude najneskôr do troch pracovných dní. Ak je potrebný lekár špecialista, pacient by sa k nemu mal dostať do troch týždňov a potrebné testy by mu mali vykonať najneskôr do troch mesiacov. S akoukoľvek potrebnou liečbou sa musí začať najneskôr do pol roka.

Nórsko

Nórsko má systém „individualizovaných nárokov“ na čakaciu dobu pre pacientov. Štandardizovaný postup tak umožňuje určiť primeranú čakaciu lehotu pre každého pacienta zvlášť. Napríklad čakacia doba na ortopedické vyšetrenie sa pohybuje od dvoch do 20 týždňov. Pacienti, u ktorých nebola dodržaná garantovaná čakacia lehota, majú právo na pomoc pri výbere zahraničného poskytovateľa a na pokrytie navýšených nákladov.

Nemecko

Po reforme z roku 2015 je v ambulantnom sektore zákonom daná lehota štyri týždne na prvé ošetrenie a v prijateľnej vzdialenosti od miesta bydliska. Ak to nie je možné, pacienta musia ošetriť v ambulancii v nemocnici.

Holandsko

Štandardy v „krajine tulipánov“ odporúčajú absolvovať prvú návštevu nemocničnej ambulancie do štyroch týždňov. Rovnako do štyroch týždňov by mali prebehnúť aj potrebné konzultácie a diagnostika. Šesť týždňov je vyčlenených na ambulantnú tzv. jednodňovú liečbu a sedem na hospitalizačnú. Všetci poskytovatelia špeciálnej zdravotnej starostlivosti musia zverejňovať čakacie lehoty a prakticky všetci poisťovatelia ponúkajú sprostredkovateľské služby v poradovníkoch. Aj preto sa čakacie lehoty výrazne znížili.

Česká republika

Maximálne čakacie lehoty na niektoré výkony upravuje nariadenie vlády. Určujú počet týždňov, do ktorých má začať konkrétna liečba. Treba však povedať, že kontrola dodržiavania lehôt má vážne trhliny.

Veľká Británia

Má takmer samostatné systémy s vlastnými pravidlami pre každý región: Anglicko, Škótsko, Wales, aj pre Severné Írsko.

Anglicko

NHS England garantuje dostupnosť v prípade odoslania pacienta k špecialistovi:

  • pre neurgentnú ambulantnú starostlivosť je to 18 týždňov
  • pri podozrení na rakovinu sú to dva týždne
  • NHS uvádza ďalšie čakacie lehoty ako „pledges“, teda záväzok NHS voči pacientom, nejde však o právny nárok

Tu sú niektoré z nich:

  • pre všetky typy rakoviny je čakacia lehota maximálne jeden mesiac (31 dní) od stanovenia diagnózy po začiatok terapie
  • maximálne 31 dní pre následnú terapiu, ak ide o chirurgický zákrok, rádioterapiu alebo terapiu liekmi proti rakovine
  • maximálne dva mesiace (62 dní) od urgentného odoslania k špecialistovi pri podozrení na rakovinu
  • čakacia lehota maximálne štyri hodiny od príchodu na urgentný príjem po prijatie do nemocnice, transfer alebo prepustenie.

Škótsko

celkové nastavenie je iné ako v Anglicku:

  • 90 percent pacientov by malo byť ošetrených do 18 týždňov
  • pacient by mal dostať prvý termín u špecialistu do 12 týždňov
  • šesť týždňov je štandardná čakacia lehota na osem vybraných druhov vyšetrení, medzi ktorými je napríklad  kolonoskopia, cystoskopia, CT, MR, USG (okrem vyšetrenia, ktoré súvisí s pôrodom)

Záver

Časové lehoty, ktoré pacientom garantujú nárok na zdravotnú starostlivosť, sa medzi krajinami výrazne líšia. V niektorých krajinách sú podchytené komplexnejšie, inde takmer vôbec. Niektoré štáty ich definujú skôr ako ciele než záväzky, pretože garantovať čakacie doby je veľmi náročné.

Z nášho prieskumu tiež vyplynulo, že ak aj sú definované garantované lehoty, zdá sa, že sa často prekračujú. Inde nie sú transparentne merané, dajú sa jednoducho obísť alebo za ich prekročenie nenesie nikto zodpovednosť. Mimochodom, aj mnohí Slováci, ktorí pracujú v západnej Európe, cestujú za zdravotnou starostlivosťou domov a často je to aj kvôli čakaniu.

S problematikou čakacích lehôt sa borí viacero krajín. Spoločným menovateľom sú kapacity zdravotníkov a zdroje v zdravotníctve. Tie sú obmedzené všade na svete, hoci každý chce byť ošetrený čo najskôr.

Martin Kultan

Po ukončení štúdia na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave začal v roku 2002 pracovať v obchodnej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa na pozícii klientskeho pracovníka cez vedúceho odboru vonkajších vzťahov a manažéra odboru nákupu. Od roku 2009 riadil v zdravotnej poisťovni úsek nákupu zdravotnej starostlivosti a zodpovedal za spoluprácu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. V roku 2011 viedol sekciu nákupu v spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa. Od mája 2012 pôsobí ako predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dôvery.