Od roku 2020 zápasíme s koronavírusom, ktorý schladil ambície rastu ekonomík. Aj napriek náročnej situácii sa niektorým segmentom, ako napríklad farmaceutickému, technologickému a e-commerce, darilo.
Opak platí pre turizmus či leteckú dopravu, ktoré sa prakticky na rok a pol zastavili. Keď pretrvávajúca pandémia prestávala naberať na sile a začali sme badať známky zotavenia naprieč všetkými sektormi, prišla ďalšia rana.
Ruská agresia na Ukrajine vyvolala celosvetové ekonomické spomalenie, ktoré v mnohých štátoch spustilo recesiu. Investície, import aj export ovplyvnili sankcie, ktoré Európska únia, Spojené štáty a ďalšie krajiny uvalili na Moskvu ako reakciu na jej „špeciálnu vojenskú operáciu.“ Celý nasledujúci sled udalostí prispel k rastu inflácie, ktorá stúpa od začiatku tohto roka.
Kto by sa mohol postarať o zotavenie z tejto situácie? Môže inflácia nekontrolovane stúpať? Odpoveďou je reakcia centrálnych bánk. Niektoré sa už rekordnú infláciu snažia zastaviť zvyšovaním úrokových sadzieb.
USA zasadili inflácii tvrdý úder
Fed v marci zvýšil referenčnú sadzbu o 25 bázických bodov, v máji až o 50 bázických bodov, najviac za posledných 20 rokov. Ani to nedostalo situáciu pod kontrolu, preto sa stalo to, čo naposledy v roku 1994 – v júni zdvihol Fed svoje sadzby o 75 bázických bodov. Infláciu zo začiatku júla na úrovni 9,1 percenta považovali Američania za jednej z najvážnejších problémov na čo logicky zareagoval aj prezident USA Joe Biden, ktorý vyhlásil, že riešenie rekordnej inflácia bude najvyššia vnútroštátna priorita.
To, čo investori následne očakávali sa stalo realitou. Fed navýšil sadzby o ďalších 75 bázických bodov, čo malo za následok poľavenie inflácie na úroveň 8,5 %, ktorému pomohli aj klesajúce ceny energie.
Biden svoj sľub spečatil minulý týždeň podpisom zákona, ktorý cieli na zníženie inflácie. Uvoľnilo sa tak 369 miliárd dolárov na investície do klimatických a energetických iniciatív a 64 miliárd dolárov na zníženie cien zdravotného poistenia. Zákon zároveň zavádza 15 percentnú minimálnu daň pre subjekty so ziskom viac ako 1 miliardu dolárov ročne.
V akom stave je ekonomika?
Pred štrnástimi rokmi, keď vypukla globálna finančná kríza, sa veľké ekonomiky zotavovali z jej negatívnych dopadov viac ako štyri roky. Súčasná recesia je špecifická v tom, že sledujeme pomerne rýchle zotavenia, ktoré nie sú bežné. Dôvodom je správanie spotrebiteľov, ktoré je odlišné ako začiatkom nového tisícročia.
Miera nezamestnanosti ostáva naďalej nízka v celosvetovom meradle a spotrebitelia sú vo všeobecnosti ochotnejší nielen viac investovať, ale aj míňať. Ako príklad uvádzam index S&P 500, ktorý dokázal nadobudnúť späť takmer polovicu svojich strát v priebehu dvoch mesiacov.
Aj napriek silnejúcej inflácii sú opatrenia v Európe miernejšie
V posledných mesiacoch nastali v Európe z pohľadu makroekonomiky dva historické momenty. Prvým je parita eura a amerického dolára, ktorú sme zažili po prvý raz za posledných dvadsať rokov, druhým rekordná inflácia na úrovni 9,6 percenta. Podobne ako americký Fed aj Európska centrálna banka bola nútená zakročiť a po jedenástich rokoch zvýšila 21. júla sadzby o 50 bázických bodov, čo je viac ako odhadovali experti.
- Peter Svoreň
Riadi medzinárodné operácie brokera APME FX TRADING EUROPE a je zodpovedný za aktivity v strednej Európe. Je členom vrcholového manažmentu spoločnosti APME FX TRADING EUROPE, vedie oddelenie investičného výskumu a je členom výboru pre riadenie rizík. Má inžiniersky titul z podnikovej ekonomiky a manažmentu. Okrem práce na uvedených projektoch sa zaujíma o nové technológie a najnovšie trendy na finančných trhoch
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
