Bude americká ekonomika ďalej ťahať globálny rast?

To, čo sa stane v Spojených štátoch, nezostane v Spojených štátoch. Globálna ekonomika závisí od Ameriky, ktorá funguje ako hlavný motor svetového rastu. Aj globálne finančné trhy závisia od veľkej chuti amerických investorov riskovať. To sa prejavilo najmä v roku 2023, keď veľké ekonomiky ako Japonsko a Spojené kráľovstvo skĺzli do recesie, Nemecko sa jej vyhlo len o vlások a Čína zápasila s mnohými prekážkami rastu a vysokými dlhmi.

Či však americká ekonomika dokáže v roku 2024 poháňať globálny rast, závisí od odpovedí na tri kľúčové otázky. Po prvé, dokáže si domáca ekonomika udržať súčasnú dynamiku rastu a dosiahnuť najjemnejšie z mäkkých pristátí? Po druhé, dokáže zostať odolná voči domácim politickým rozkolom a geopolitickým neistotám na celom svete? A napokon, budú si investori schopní zabezpečiť dostatočnú likviditu na refinancovanie dlhov nahromadených počas éry umelo nízkych úrokových sadzieb a mimoriadne vysokých injekcií likvidity zo strany centrálnych bánk?

Na základe aktuálnych trhových cien sa investori domnievajú, že odpoveďou na všetky tri otázky je jednoznačné áno. Podobne je mnoho ekonómov optimistických, pokiaľ ide o ekonomiku USA, aj keď s o niečo menším nadšením ako kapitálové trhy. Ja však zastávam opatrnejší pohľad. Zvážte tri kľúčové problémy.

Americká ekonomika má nepochybne dve významné výhody oproti iným veľkým ekonomikám: jej súčasné motory rastu sú dynamickejšie a prijala významné opatrenia na podporu a investície do budúcich hnacích síl rastu. To pomáha vysvetliť, prečo USA v roku 2023 prekonali očakávania, keď HDP vzrástol o 4,9 percenta a 3,3 percenta v treťom a štvrtom štvrťroku. Naopak, nemecká, japonská a britská ekonomika klesali, zatiaľ čo Čína, ktorá zápasila s cyklickými problémami, riskovala, že sa dostane do obávanej pasce stredných príjmov.

Tieto obrovské výhody odlišujú USA od ostatných rozvinutých ekonomík. Navyše, komparatívne výhody Spojených štátov sa budú naďalej posilňovať, pokiaľ ostatné krajiny neprejdú rýchlo a rozhodne smerom k politikám, ktoré podporujú rast a zvyšujú produktivitu.

Americká ekonomika však čelí aj silným protivetrom. USA vstúpili do roku 2024 so slabšími bilanciami domácností, ktoré sa vyznačujú nižšími úsporami a vyššou úrovňou dlhu. To znižuje budúcu efektívnosť spotrebiteľských výdavkov ako priameho a nepriameho stimulu rastu. Navyše s ustupujúcou infláciou existuje väčšie riziko, že prílišné spoliehanie sa Federálneho rezervného systému na historické skúsenosti povedie k ďalšej chybe menovej politiky.

K týmto výzvam sa pridružujú domáce a geopolitické neistoty, ktoré nie sú primerane zohľadnené v prémiách za trhové riziko a ekonomických odhadoch. Možnosť eskalácie na Blízkom východe je značná, keďže už aj tak znepokojujúci počet civilných úmrtí a ľudského utrpenia v Gaze ďalej narastá. Hrozí, že vojna na Ukrajine sa nakloní spôsobom, ktorý časom vytvára možnosť rozšírenia konfliktu. Pokračujúce napätie medzi Čínou a USA medzitým nevykazuje žiadne známky zmiernenia. Voľby v tomto roku v desiatkach rozvinutých a rozvojových krajín pridávajú ďalšiu vrstvu neistoty, keďže politické posuny by mohli vyvolať nové ponukové šoky a ďalšie obchodné a finančné vojny.

Treťou otázkou je, či sa trhy dokážu orientovať v dedičstve refinancovania nadmerného riskovania poháňaného rokmi umelo nízkych úrokových sadzieb, masívnymi injekciami likvidity a nezdravou spoluzávislosťou medzi Fedom a finančnými trhmi. Skvelým príkladom je sektor komerčných nehnuteľností, kde sa má do konca roka 2025 splatiť dlh vo výške približne 1,5 bilióna dolárov. Existujú však aj iné oblasti, ktoré vyvolávajú obavy, najmä v rámci nebankového sektora, ktorý je málo regulovaný a nedostatočne transparentný.

Je dôležité poznamenať, že problémy s refinancovaním majú tendenciu sa rozvíjať postupne. To má svoje výhody aj nevýhody: kým pomalé tempo zmierňuje riziko masívnej nákazy a náhlych zastavení financovania sa, narúša tiež odolnosť a schopnosť trhu reagovať.

Všetky tieto faktory spolu spochybňujú automatickosť konsenzuálnej predpovede veľmi mäkkého pristátia pre americkú ekonomiku a jej schopnosť riadiť globálny rast. Skutočne, pri pohľade na zvyšok roka by som pravdepodobnosť hladkého pristátia označil na 55 percent. Existuje totiž 30-percentná pravdepodobnosť, že USA skĺznu do recesie, a 15-percentná šanca, že pokračujúce transformačné inovácie – najmä v oblasti generatívnej umelej inteligencie, biologických vied a zelených technológií – povedú k prekvapeniu nahor.

Zatiaľ čo konsenzus vstúpil do roku 2024 s oveľa optimistickejším pohľadom ako pred rokom, musí byť opatrnejší, ako sa v súčasnosti odráža v trhových cenách a ekonomických prognózach. Zamyslite sa nad výhľadom „áno, ale“, ktorý vyžaduje, aby ste venovali včasnú pozornosť dvom chvostom distribúcie potenciálnych výsledkov.