Brusel chce po koronakríze „viac Európy“, aj s horou dlhov a novými daňami

Pri avizovanej pomoci slabnúcej európskej ekonomike vo výške 750 miliárd eur, ktorú navrhla Európska komisia, sa medzi riadkami strácajú niektoré ďalšie plány bruselských euroúradníkov. Dohoda o nich bude ťažká, ak nie nemožná.

Medzi nápadmi, ako kryť spoločný dlh, je aj posilnenie jednoty v daniach. V rámci hesla „v jednote je sila“ Brusel uvažuje o spoločnom základe dane z príjmov firiem, čo je ďalší krok k harmonizácii daní v EÚ.

 Rovnaké sadzby

Rovnaké či podobné korporátne dane bola dlho v Bruseli tabuizovaná téma. Odolávali jej najmä štáty strednej a východnej Európy, ktoré si z nižších firemných daní urobili konkurenčnú výhodu oproti Západu. Vedeli tak nalákať zahraničných investorov.

Okrem toho mali aj lacnejšiu pracovnú silu. Cena práce v týchto končinách Európy pomaly rastie a keď stratí táto časť Európy aj daňovú „výhodu“ môžu sa investori opäť presťahovať na Západ. Toho sa desia nielen slovenskí politici.

Maďarsko s firemnou daňou len deväť percent a Írsko s 12-percentnou daňou už v minulosti proti harmonizácii protestovali. Argumentovali narušením hospodárskej súťaže medzi štátmi EÚ. Estónsko s rovnou daňou pre firmy so sadzbou 20 percent bude zrejme tiež protestovať, hoci má malú váhu.

Namietať by mohlo aj Slovensko, ktoré má sadzbu len 21-percentnú. Lenže proti rovnakým daniam sú aj Nemecko či Holandsko, ktoré nemajú najnižšie dane v rámci EÚ. Naopak, za rovnakú daň je napríklad Francúzsko, kde sa firemné dane šplhajú pri vyšších tržbách aj nad 30 percent.