Zo štátov G7 čelí Británia najprudšej inflácii, ktorá sa aktuálne pohybuje na úrovni deviatich percent. Konzervatívna vláda Borisa Johnsona, otrasená vlnou škandálov, predstavuje v priestore štyroch mesiacov už tretí balíček protiinflačných opatrení. V niektorých prípadoch ide o radikálnejšie návrhy, než predkladajú opoziční labouristi.
Už v decembri 2021 poukázali reportéri novín The New York Times na zaujímavý trend: inflácia predstavuje nečakane vážny problém pre pravicových populistov, ktorí prišli k moci na vlnách kultúrnej a sociálnej reakcie. V nestabilných časoch čelia ich vlády ťažkej dileme – buď v ekonomických otázkach dočasne ustúpia, alebo budú musieť čeliť nespokojnosti davov.
Konzervatívci otvárajú pokladnicu
Ekonóm Andrew Lilico nazval Johnsonov kabinet v komentári pre denník The Telegraph „najľavicovejšou britskou vládou od sedemdesiatych rokov“. V hre sú príspevky pre najchudobnejšie domácnosti vo výške až 1 200 libier. Daň zo zisku energetických firiem konzervatívni spindoktori (majstri manipulácie) premenovali na takzvaný dočasný cielený odvod. Napriek tomu ide o návrh, ktorý prekonal nielen tie najdivokejšie očakávania, ale aj niekdajšie návrhy ľavicovej opozície.
Protiinflačné opatrenia sa navyše spájajú s bezprecedentnými investíciami do infraštruktúry, ktoré majú resuscitovať hospodárstvo po covide. Súvislosť medzi konzervatívcami, ktorí vyhrali voľby v roku 2019 a súčasnou vládou by sa bez historického kontextu hľadala iba ťažko. Znižovanie daní a voľný obchod dnes jednoducho nie sú populárne témy v spoločnosti, ktorej základy otriasa destabilizácia meny a ekonomická neistota. A tak musí aj neochotná pravicová vláda siahať po čoraz radikálnejších zásahoch.
B. Johnson nie je jediným svetovým lídrom, ktorý bol donútený tradičnú laissez-faire rétoriku (rétorika v duchu dajte podnikaniu voľný priebeh) vystriedať za dobový pragmatizmus. Už v decembri začala neistota otriasať podporou populistov, akými sú napríklad brazílsky prezident Jair Bolsonaro alebo maďarský premiér Viktor Orbán. Obaja boli do určitej miery donútení ustúpiť nátlaku občanov, ktorých ekonomické fluktuácie zasiahli najtvrdšie. Spomínaná analýza novín The New York Times pričíta týmto otrasom aj porážku Andreja Babiša v českých parlamentných voľbách.
Karpatská výnimka
Vypočítavý oportunizmus, ktorým si vlády udržiavajú popularitu v neistých časoch na Slovensko doposiaľ nedorazil. Vážnejšiu inflačnú pomoc blokuje nielen politikárčenie, ale aj neochota pravicového vládneho krídla priznať vážnosť problému.
Inflácia a pridružené problémy môžu byť rovnako devastačné pre firmy a voličov pravice. Kolaps mechanizmu cien a úložiska hodnoty je celospoločenskou hrozbou, ktorá aspoň dočasne prekrýva ideologické rozdiely. Túto realitu svojím konaním priznávajú už aj pravicové vlády. Slovensko ostáva výnimkou.
